KRAĽOVANY. Doterajšie pokusy o výstavbu malej vodnej elektrárne v Kraľovanoch (MVE) skončili neúspešne. Aktuálne sa o ňu pokúša spoločnosť Liptovia z Liptovského Mikuláša. Ak sa jej to podarí, krajinu pri dolnooravskej obci nezmení len diaľnica.
Obec je za
Vplyv MVE na životné prostredie v súčasnosti posudzuje ministerstvo životného prostredia. Proces EIA prebieha od februára minulého roka, kedy Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) určil rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti, ktorý zahŕňa 15 špecifických požiadaviek vrátane spôsobu prevádzania ľadových krýh cez hať či najvhodnejšieho variantu rybovodu.
Správu o hodnotení z dielne liptovskomikulášskej spoločnosti RTC projekt doručila Liptovia úradu vlani v novembri. V decembri bolo v Kraľovanoch verejné prerokovanie.
„Obecné zastupiteľstvo súhlasí s výstavbou,“ povedal starosta Ľubor Had. „Bola by prínosom pre rozvoj turistického ruchu. Pri ihrisku budujeme športový areál, pribudlo by prístavisko. Každý investor čosi prináša.“
Čísla
Cieľom investície za približne 3,5 milióna eur je využiť hydroenergetický potenciál rieky vo vzdialenosti šesťsto metrov pod sútokom Oravy a Váhu. MVE Kraľovany haťového typu plánuje ročne vyrobiť približne 16-tisíc MWh elektrickej energie. Pri výkupnej cene takmer 98 eur za MWh je ročná hodnota elektriny 1,58 milióna eur. Autor správy Miroslav Vrbacký uvádza, že rovnaké množstvo vyrobené v solárnej elektrárni má hodnotu 6,2 milióna eur. V porovnaní s výrobou na báze fosílnych palív MVE ročne ušetrí 14,5 milióna kilogramov CO2. Vznik 85 pracovných miest v procese dvojročnej výstavby a osem pri prevádzke označuje za mimoriadne pozitívny sociálny vplyv.
Nemožno odporúčať
V dotknutom území platí prvý až štvrtý stupeň ochrany, Váh, Orava a Veľká Fatra patria do európskej sústavy chránených území Natura 2000.
„Vzhľadom na cennosť územia, jeho ochranu, vyhodnotením predpokladaných vplyvov na biotopy, vrátane vodných organizmov, nemožno túto činnosť na tomto úseku rieky Váh odporúčať,“ píše Vladimír Kuderavý, riaditeľ žilinskej firmy Ekospol. „Vplyvy na biotopy sú nevratné a preto nie je možné navrhnúť opatrenia na ich zmiernenie. Ak by sa činnosť realizovala, bude to znamenať celkovú zmenu biodiverzity, a to nielen na lokálnej úrovni.“
Znalec Peter Beleš vyčíslil škodu v rybárskych revíroch na 55-tisíc eur. Investor ju chce zmierniť najmä výstavbou trstinového rybovodu.
Protestujú aj vodáci
Proti výstavbe je takisto Klub slovenských turistov (KST). „Ide o posledný úsek Váhu, súvisiaci s Oravou, ktorý má pri dobrej spolupráci s obsluhou elektrárne na Oravskej priehrade v podstate celosezónnu splavnosť,“ píše Jaroslav Baran za sekciu vodnej turistiky KST.
„Skrátenie trasy, ktorú každoročne splavia tisícky vodákov, uberie na atraktívnosti celej lokality a mnohí ju natrvalo opustia.“ Možnosť obísť hať prenesením lode odmieta. „Na uvedený úsek už žiadny vodný turista nepríde, pretože na to zaniknú doterajšie dôvody – atraktívny prírodný ráz krajiny a živá nehnijúca rieka.“
Zdôvodnenie výhodnosti výstavby označil za „vrchol farizejstva, výsmech zdravého rozumu a ignoranciu akýchkoľvek pravidiel a platných zákonov“.
Vodáci žiadajú kompetentných, aby neumožnili investorovi v zámere pokračovať. „Sme presvedčení, že použitie derivačných MVE s ponechaním sanačného prietoku v pôvodnom koryte a so zvládnuteľným technickým riešením odklonu vody z pôvodného riečiska bez jeho zahradenia je rozhodne ekologickejšie.“
Návrh uzávery
Ján Topercer a Dana Bernátová, samostatní vedeckí pracovníci Botanickej záhrady UK Blatnica, odporúčajú rozhodne nepokračovať s prípravou výstavby MVE. Argumentujú viac ako 25-ročnými poznatkami o lokalite, výhrady zhrnuli do 18 bodov.
„Napriek malému posunu umiestnenia hrádze oproti minulým pokusom sa činnosť navrhuje v biogeograficky a ekologicky najnevhodnejšej polohe. Rušivé vplyvy MVE, ako podmáčanie pozemkov a pivníc či vzrast hlučnosti, by citeľne postihli aj obyvateľov Kraľovian.“
Správa o hodnotení podľa nich podceňuje ľadové javy. „Zmrazky, ľadová triešť, kryhy a masívne zmrazkovo-ľadové zápchy s hrúbkou štyri až šesť metrov zapĺňajú tento úsek v zime pravidelne. V prípade výstavby by problém zdedila práve navrhovaná MVE, pre ktorú by ľadové javy boli zvlášť tvrdým limitom.“
Ochranári navrhujú kompetentným, aby „vzhľadom na výnimočnú koncentráciu európsky významných prírodných a krajinných hodnôt vydali na všetky bariérové stavby typu MVE stavebnú uzáveru a zabránili mutáciám tohto a podobných návrhov v politicky roztáčaných cykloch.“
Odporúčame realizovať
Na základe výsledkov hodnotenia odporúčame navrhovanú činnosť realizovať, lebo je z environmentálneho a celospoločenského hľadiska prijateľná – tak znie záver správy o hodnotení. Z hospodárskeho hľadiska je prijateľnejšia MVE ako nič, „za predpokladu splnenia odporúčaných opatrení, ktorými je možné značnú časť vplyvov na životné prostredie eliminovať“.
Autori správy píšu, že v lokalite aj tak dôjde k značnej krajinárskej zmene vznikom rozsiahlych stavenísk a umiestnením objektov diaľnice D1. Obavy z nadmerného hluku, podzemných vôd a ľadových krýh považujú za neopodstatnené, resp. si trúfajú poradiť si s nimi. Pozitíva: výroba elektriny z obnoviteľného zdroja, prevádzka zvýši a zabezpečí ochranu ľudí a ich majetku, hať je navrhnutá tak, aby previedla storočnú povodeň bez nepriaznivého ovplyvnenia jej priebehu, zdrže nad MVE môžu pritiahnuť rybníkových rybárov, ktorí uprednostňujú pohodlnejšiu rybačku a väčšie druhy rýb.
Rozhodne sa v apríli
„Keďže proces posudzovania stále pokračuje, nemôžeme poskytnúť konkrétne informácie pre daný profil navrhovanej MVE Kraľovany,“ povedal Štefan Geisbacher, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie KÚŽP v Žiline. „Z našej strany predpokladáme ukončenie procesu posudzovania v apríli 2013. Výsledok bude zverejnený na www.enviroportal.sk.“
