Nemal som na mysli klimatické zákonitosti (aj keď tu poriadne fúka), skôr to, ako tu všetko utíchlo, spomalilo. Podivné ticho, niečo visí vo vzduchu. Je to znamenie? To povestné ticho pred búrkou?
V piatok, keď som sem dorazil, ostal som prekvapený. Milo prekvapený. Žiaden neporiadok, žiadna špina. Nikde nebadať „výrobky“ dáviacich študentov či spiacich okoloidúcich. Tu niečo nehrá a ja asi viem, kde je pes zakopaný.
Prázdna mestská doprava, tlačenica nehrozí. Rady v obchodoch sú redšie, majitelia pohostinstiev rátajú centy. Niet koho obslúžiť. A pritom sú internátne izby vysvietené dlho do noci. Pochopil som, až keď som zažil. Začiatok nového roka je pre vysokoškolákov kľúčový. Čas, obzvlášť ten mladícky, uteká ako voda a tak došiel i na psa mráz. Pevné nervy prosím, skúškové obdobie začína.
Silno pulzujúce srdce Mlynskej doliny utíchlo. Nateraz. Nie na dlho. Čaká nás krutý mesiac, kde sa odzrkadlí, kto ako pracoval počas semestra. Priebežné učenie je vítané, no nie nevyhnutné. Teda hlavne vtedy, ak máte železné nervy a viete sa rýchlo vyspať. Nevytŕčal som z radu a tak som začal pomaly odtajovať španielsku dedinu v podobe skrípt na prvú skúšku.
Schválne som sa vybral do hlavného mesta skôr, chcel som mať pokoj na učenie. Potom mi síce napadlo, že sú dobrodruhovia, ktorým ani plnenie indexov písmenami nezabráni v tom, aby opäť rozprúdili krv v žilách stuhnutému telu mestečka. Nevnímal som to však, učenie je prvoradé. Nemienil som tráviť dlhé hodiny ponocovaním a bifľovaním sa všakovakých pojmov. Po tom nebažím. Stavil som radšej na skoršie vstávanie a - nevyplatilo sa.
A tak som sa po trpkom sklamaní z neúspechu na bezpochyby najťažšej skúške zamyslel. Nad tým, čo som urobil zle, nad tým, že na tom zle až tak nie som, i nad tým, kam to smeruje. Mám veľa kamarátov z technických odborov. Porovnávať ich a moje učenie nemožno. Oni strávia hodiny kreslením a ich skriptá sa rátajú v desiatkach.
Učenie i práca stoja veľa síl. Zdravie je ohrozené a tak mi napadlo, či vlastne naháňanie sa za titulom má zmysel. Túžime po kariérnom postupe, po bleskoch fotoaparátov, po vlastnej diere do sveta, po imaní? Niektorí áno, no väčšina nie. A to je nosné. Lebo urobiť dieru do sveta so štyrmi či piatimi stovkami mesačne, kvôli rokom mordovania sa za sylabami sa nedá. Zdravie, triezve myslenie a filip nám to nedovolia. Či?
