Keď sa na ne človek pozerá, tisnú sa mu slzy do očí. Mnohí rodičia si zvyknú po-vzdychnúť: ešte že naše sú zdravé. Viem, o čom píšem, dcéra robí lekárku na onkológii. Aj pred Vianocami tomu tak bolo. V jednej komerčnej televízii bežal charitatívny program 2012 - Srdce pre deti.
Zarazili ma na obrazovke titulky, ktoré vyzývali na podporu ťažko chorých detí. Dvakrát som na text na obrazovke pozeral, či dobre vidím.
Za jednu poslanú SMS si organizátori zapýtali päť eur. Neskutočný nápad. Nie je lepší príspevok od chudobnejšej väčšiny, ako honosnejšie príspevky od pár ľudí, ktorí na to majú, a ešte rozmýšľajú, či esemesku pošlú? A keď som bol rozhodnutý, že jednu pošlem, neposlal som. Na päť eur nám niektorým, a aj ženám matkám, treba robiť v troj-zmenných prevádzkach aj dve a pol hodiny.
Nestačili dve eurá? Alebo nemohol mobilný operátor, ako spoluorganizátor charitatívnej akcie, dať viac možností na rôzne čísla a sumy? Možno by suma tak rýchlo nerástla, ale mohla narásť vyššia.
Autor: Peter Hurák
