Dolnokubínčan Tomáš Toček tvrdí, že sú skreslené a nedostatočné. Môže si to dovoliť, Irán si vyskúšal na vlastnej koži.
Pri odchode do neznámej destinácie poznal Irán z rozprávania kamaráta Ivana, ktorý ho navštevuje už dvanásť rokov, a Tomáša na ceste sprevádzal. „Aj preto sme mali možnosť spoznať miestnych ľudí a ich kultúru trocha viac.“ Iránci sú podľa neho veľmi milí, kultivovaní a Irán celkom vyspelá krajina, ktorá to však nemá ľahké.
Je to inak
Irán, známy aj ako Perzia, nepatrí do arabského sveta. Žijú tam Peržania, ktorí majú vlastnú kultúru, a sú hrdí na svoju bohatú históriu. „Napriek tomu, že je to islamská republika, ľudia nie sú radikálni, tak ako sa prezentuje v médiách,“ hovorí Tomáš. „Žiaľ, takmer osemdesiat miliónov obyvateľov, sú zajatcami radikálnej vlády, fanatikmi, ktorí sa snažia udržať pri moci. Irán určite čakajú zmeny, cítiť tam veľkú nespokojnosť.“
Prispieva k nej aj sprísnené embargo, ktoré ukrajuje Iránu z finančných zdrojov. Budúcoročné voľby by mali veľa napovedať o ďalšom smerovaní krajiny.
Najvyšší vrch je sopka
Irán je hornatá a suchá krajina. Väčšina územia sa nachádza v nadmorskej výške nad tisíc metrov. Sneh, ktorý napadne v horách počas zimy, zásobuje krajinu vodou aj počas veľmi horúceho a suchého leta. Zhromažďujú ho v priehradách, tie sú vybudované po celej krajine. Súvislejší lesný porast sa nachádza len pri Kaspickom mori, kde sa pestuje ryža. Tá je v krajine hlavnou potravinou.
Tomáš vycestoval do Ázie s ďalšou Dolnokubínčankou, Júliou Korbeľovou. Ich putovanie viedlo najskôr do pohoria Elborz na najvyšší vrch Iránu, vyhasnutú sopku Damavand (5671 m n. m.). „Damavand je dominantný vrch, ktorý výrazne prevyšuje okolitú krajinu. Výstup naň nie je technicky náročný. Problém môže narobiť nepriaznivé počasie a nedostatočná aklimatizácia. Na samotnom vrchole sú ešte stále aktívne trhliny v zemskom povrchu, z ktorých vychádzajú intenzívne sírne výpary.“
Tomáš Toček na sopke Damavand, ktorá je najvyšším vrchom Iránu.
Pamiatku chránia pred teplom hlinené múry
Cestovatelia si urobili okruh po Iráne, prešli asi triapol tisíc kilometrov vo vnútrozemí. „Neboli sme ani pri Perzskom zálive ani pri Kaspickom mori, zato len kúsok od pakistanských hraníc. Z navštívených miest na mňa najviac zapôsobil Yazd, Esfahán a púšť Dasht-e Lut,“ povedal Tomáš Toček.
Yazd je staré hlinené mesto v púšti. Neponúka dych vyrážajúcu architektúru alebo odraz histórie ako Perzepolis, no má jedinečnú atmosféru. Je to akoby svet vo svete, skrytý za hlinenými múrmi, ktoré chránia pred teplom. Zaujímavé sú zachované pamiatky zo zoroastriánskej histórie. Zoroastrizmus bol hlavným náboženstvom Perzie, toto už takmer mŕtve mierumilovné náboženstvo si získava čoraz väčšiu obľubu u mladých ľudí.
Mladá generácia Iráncov.
Najkrajšie miesto je mesto
Esfahán je podľa Tomáša najkrajším mestom Iránu. „Prepracovaný plán mesta úžasným spôsobom strieda zelené parky a nevyhnutnú infraštruktúru. Sieť zavlažovacích kanálov vytvorila veľmi príjemnú zelenú oázu, ktorá je miestom pokoja, priateľských stretnutí, piknikov.“
Symbolom mesta sú mosty cez rieku, ktorá je však momentálne „vypnutá“, presmerovaná, aby zásobovala aj ďalšie mestá. Rieka tečie len keď je dostatok vody alebo počas významných osláv. Voda je v Iráne veľmi dôležitá, rovnako ako správne hospodárenie s ňou. Centrom mesta je námestie, druhé najväčšie a jedno z najkrajších na svete. Predstavuje vraj len polovicu sveta, tá druhá je v nebi. „Esfahán je miesto, ktorého atmosféra sa dostane hlboko pod kožu a priam volá po návrate.“
Námestie v Esfaháne počas poobednej siesty.
Púšť bez obmedzení
V púšti Dashte Lut bola nameraná najvyššia teplota zemského povrchu, v roku 2005 dosiahla 70,7 stupňov Celzia.
Vďaka jedinečným skalným útvarom tam Tomáš zažil úžasný západ slnka. Do púšte chodia domáci obyvatelia oslavovať slobodu. Ženy si smú vyzliecť tradičný odev, ľudia si púšťajú hudbu, každý sa slobodne rozpráva. Nejestvuje tam žiadna kontrola, neplatia obmedzenia.
Púšť Dashte Lut.
Pozvanie na piknik sa neodmieta
Iránci s obľubou trávia voľný čas stolovaním v prírode. „Nekončiace pikniky pôsobia veľmi príjemne,“ hovorí Tomáš. „Celé rodiny sa vyberú aj na niekoľko dní kempovať do iného mesta, alebo zostanú v domácom prostredí. Kdekoľvek v parku sa usadia, popíjajú čaj, jedia. Nikto sa neponáhľa a pozvanie prisadnúť si sa neodmieta.“
Iránska kuchyňa nie je pestrá. Základnou potravinou je ryža, ku ktorej sa podáva baranie alebo kuracie mäso.
Súčasťou jedla býva opekaná alebo surová zelenina, chýbať nesmie domáca chlebová placka naan. Iránci majú radi jogurtový nápoj dugh. Je to hustý biely jogurt zmiešaný s vodou, soľou a pomletou mätou. Typické je posedenie pri šálke čierneho čaju, dajú sa však kúpiť aj rôzne kolové nápoje.
Iránske ženy nosili minisukne
Alkohol je v Iráne zakázaný, na čiernom trhu sa dá kúpiť len za veľmi vysokú cenu. Podobne to je s drogami, napriek tomu je údajne zhruba dva milióny ľudí na drogách závislých. Výnimku na pálenie alkoholu pre vlastnú potrebu má len malá komunita Arménov. Drogy, najčastejšie heroín, je pašovaný predovšetkým z Afganistanu a Pakistanu.
Irán má údajne druhý najväčší počet plastických operácií tváre na svete, prvenstvo patrí Venezuele. Tento trend sa týka hlavne žien, ale čoraz viac aj mužov. Najčastejšie si nechávajú upravovať nos.
„V Iráne sú ženy veľmi vážené. Začiatkom minulého storočia, za vlády šaha, ktorý sa snažil zmodernizovať krajinu a zlepšiť postavenie žien, ktoré sú inak v spoločnosti vážené, bolo zakázané nosenie buriek. Ešte pred islamskou revolúciou v roku 1979 sa ženy obliekali podľa západnej módy, dokonca nosili minisukne. V súčasnosti musia ženy nosiť čádor, ktorý zahaľuje vlasy a ženské krivky. V uliciach však čoraz viac vidno mladé ženy, ktoré rôznym rafinovaným poodhaľovaním svojsky bojujú proti nezmyselným nariadeniam.“
Izolovaný, no sebestačný
V Teheráne, metropole so šestnásť miliónmi ľudí, sú najhoršie dopravné zápchy. Dostať sa niekde počas dopravnej špičky je takmer nemožné. Spôsob šoférovania je typický pre túto časť Ázie. „Pravidlá premávky neplatia, najlepšia smerovka je trúbenie, rýchlosť ide ruka v ruke s drzosťou.“ Dopravní policajti majú veľmi jednoduchý spôsob zaznamenávania priestupkov - stoja v uliciach so zápisníkom a perom v ruke. Keď zbadajú auto, ktoré nedodržiava predpisy, zapíšu si značku a pokutu pošlú previnilcovi rovno domov.
V Iráne vraj chudobu necítiť. Hlavné diaľnice sú vysvietené desiatky kilometrov v púšti, všade sú len úsporné žiarovky, moderné radiátory, spotrebiče.
Krajina má obrovské zásoby zemného plynu a ropy. Predaj týchto komodít naštartoval jej modernizáciu.
„Keď dôjde k zrušeniu embarga alebo jeho zmierneniu, ďalšia modernizácia bude určite pokračovať,“ myslí si Tomáš. „Irán nie je zaostalá krajina. Aj napriek izolácii má napríklad vo vesmíre vlastný satelit, čo dokázalo doteraz len deväť krajín.“
