TRSTENÁ. Viac ako štyristo rokov sa trstenským kňazom darí uchovávať starodávne Biblie. Vo farskej knižnici je ich niekoľko, no mnohé sú po stáročiach zničené.
„Niektoré majú potrhaný obal, obhorený, rozhryzený hlodavcami, mnohé sú napadnuté knižnou plesňou, potrebovali by odborný zásah,“ hovorí Marta Fukasová z trstenského Domu kultúry. My sme sa s historikom Marekom Ďurčom pozreli na tie, ktoré sú aj po toľkých rokoch stále vo veľmi dobrom stave.
Najstaršia má 400 rokov
Biblie pochádzajú z rôznych kútov Európy – z Antverp, Viedne, Londýna, Ostrihomu. Najzaujímavejšie sú vydania napísané v hebrejčine, staroslovenčine, v nemčine, napísané takzvaným švabachom, či latinčine. Najstaršia z biblií pochádza z roku 1618. Napísaná je po latinsky.
Ďalšia, taktiež latinská, je z roku 1714. Venovaná je nemeckému cisárovi. Vytlačená bola v Bombergu po Tridentskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1545 - 1563. „V tom čase dochádzalo k revízii kanonických kníh, Sväté písmo nevynímajúc,“ hovorí historik Marek Ďurčo. „Vo forme, v akej ich prijal koncil, ich používame dodnes. Po druhom vatikánskom koncile boli všetky latinské kanonické knihy prekladané do národných jazykov, aby sa liturgia dostala k viacerým ľuďom.“
Malá výstava knižných skvostov v trstenskom kostole.
Ďalšia biblia pochádza z roku 1806, napísaná je v hebrejčine a patrí medzi najvzácnejšie. „Po Tridentskom koncile cirkev kládla veľký dôraz na to, aby kňazi ovládali okrem latinčiny aj gréčtinu a hebrejčinu,“ hovorí historik. „Nepochybne teda aj kňazi z Trstenej, ale i okolitých farností, vedeli čítať cudzojazyčné knihy, čím si prehlbovali teologické a náboženské poznanie.“
Pozornosť si zasluhuje aj biblia písaná v slovakizovanej češtine. Vyšla v roku 1832, vydanie bolo venované kostolu v Ústí. Všetky biblie sú vytlačené v kníhtlačiarni.
Hodnota ročnej renty
Trstenská farnosť vznikla v roku 1397, kedy sa prvý raz spomína v desiatkovom súpise medzi piatimi farami na území Oravskej stolice. So vznikom farnosti a fary súvisí aj existencia liturgických kníh, ktoré sú dodnes neoddeliteľnou súčasťou výbavy potrebnej k sláveniu svätej omše. „Už zákonníky uhorských kráľov stanovovali, že kňazi na území Uhorského kráľovstva sú povinní mať na omši liturgické knihy,“ hovorí Marek Ďurčo. „Bez nich nemohli slúžiť svätú omšu.“
Ako sa staré biblie dostali do mesta, sa už dnes s istotou povedať nedá. Kňazi si ich mohli kúpiť, či dostať ako dar od diecézneho biskupa. Niektoré boli veľmi drahé. „Mali hodnotu ročnej renty kňaza, preto sa ich duchovní snažili zachovávať,“ povedal Marta Fukasová.
Požiare ich nezničili
Ako sa trstenským kňazom tieto liturgické knihy podarilo roky schovávať, nevedno. Prežili rekatolizáciu i reformáciu, prvú, druhú svetovú vojnu, prenasledovanie kňazov a pálenie ich majetku. „Je zázrak, že sa zachovalo toľko písomností o Trstenej,“ hovorí historik. „Mesto bolo niekoľkokrát vypálené. Počas prechodu vojsk v roku 1683 zhorel kostol aj väčšina mesta takmer do tla. O päťdesiat rokov v meste opäť horelo. Popolom ľahli oba kostoly. Vtedy zhoreli všetky historické dokumenty o farnosti.“
Odborníci však nevylučujú, že v čase najväčších požiarov neboli vzácne biblie ešte v meste. Pravdepodobne sa tam dostali až v 19. storočí. Aj počas 20. storočia ich museli kňazi dobre ukrývať. „V minulosti mali ľudia k písanému slovu oveľa väčšiu úctu a liturgické knihy pokladali za najväčší poklad.“
Viaceré slovenské farnosti vlastnia podobné staré biblie, ako trstenská. Historik Marek Ďurčo trstenskú zbierku z celoslovenského hľadiska za raritu nepovažuje. „Pokiaľ však ide o dejiny Trstenej spojené s opakovanými rozsiahlymi požiarmi, unikát to nepochybne je.“
