ZUBEREC. Po polstoročí prejde stanica Horskej záchrannej služby na Zverovke rozsiahlou rekonštrukciou. Pod roháče príde viac ako 230-tisíc eur z eurofondov. Horskí záchranári budú mať vynovenú budovu aj garáže.
Pomáhali záchranári
„Pôjde o celkovú rekonštrukciu,“ povedala Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. „Už treba len odsúhlasenie podkladových materiálov riadiacim orgánom regionálneho operačného programu.“ Na opravu budovy pôjde 177-tisíc eur, na garáže takmer 56-tisíc. Práce by mali začať budúci rok, ukončené majú byť v priebehu roku 2014.
Pôvodne sídlila horská služba, ktorá vznikla v Roháčoch v roku 1954, v malej miestnosti na poschodí Ťatliakovej chaty. Samostatnú budovu si záchranári začali stavať až v roku 1959. Projekt vypracoval architekt Karol Koza. Ruku k dielu priložili všetci vtedajší horskí záchranári, turisti, športovci zo Zuberca i Habovky. Kopali základy, vozili štrk, piesok, kameň, kopali vodovod, kanalizáciu, robili ústredné kúrenie, maľovali strechu, upravovali okolie.
„Z rozprávania svokra si pamätám, že bolo napílené drevo na píle v Zuberci, ale nemali ho ako vyviezť hore na Zverovku,“ spomína na rozprávanie niekdajšieho náčelníka Michala Daňa staršieho jeho nevesta Marica Daňová. „Poprosili šoféra autobusu. Neodmietol. Všetci si pomáhali.“
Michal Daňo st. (vpredu) a Július Šiška pri stavaní horskej služby.
Ako sa žilo v stanici
Záchranári, ktorí budovu stavali, už dnes, žiaľ, nežijú. Detstvo, mladosť i prvé roky manželstva v nej však prežil syn náčelníka Michala Daňa, Michal Daňo mladší. „Dom horskej služby stavali tesári z Kokavy nad Rimavicou, pán Vlčák, rezbár zo Zuberca, vyrezal do drevených hranolov na balkóne zvieratá,“ hovorí Michal Daňo ml. „Budova mala štýl horskej chaty, typický pre toto prostredie. A taká by mala zostať aj po rekonštrukcii. Len strecha by mohla byť pokrytá šindľami či škridľou, nie plechom ako teraz.“
Keď náčelník Daňo odchádzal do novopostaveného domu v Zuberci, jeho syn, vtedy už záchranár HS, dostal podmienku, že sa musí oženiť. Stanica musela byť obývaná, keďže sa v nej zaužívala 24-hodinová služba. Zobral si Maricu Jányovú, dievča z mesta.
„Dvanásť rokov v stanici HS patrilo k tým najkrajším v mojom živote,“ hovorí Marica. „Život v lone prírody bol úžasný. Pri pohľade z okna na nádherné Roháče som sa cítila ako v raji. Drevené trámy nad hlavou spolu s jedinečnou kresbou dreva len zosilnili pocit akejsi spolupatričnosti s prírodou.“
