ZVEROVKA. Pred štyridsiatimi rokmi boli na Slovensku tri lavínové psy. Dnes ich je 30. O všetky sa starajú horskí záchranári. Na Zverovke sú dvaja psovodi - Rudo Žuffa a Braňo Jurina.
Hovoríme s horským záchranárom Rudolfom Žuffom.
Ako vyzerá výcvik lavínového psa?
U mňa je to teraz trochu komplikovanejšie, keďže mám dvoch. Starší Tiro má deväť rokov, pomaly dosluhuje. Rok sa teda starám aj o ďalšieho, Zaka. Ku každému musím pristupovať inak. Zaka cvičím od šteňaťa, musím sa mu venovať viac, aby bol pripravený, keď už Tiro nebude schopný. Neznamená to však, že na staršieho úplne zabúdam.
Kedy treba začať s výcvikom?
Formovať ich treba od šteniatka. Najdôležitejšie je vytvoriť si dobrý vzťah medzi pánom a psom. Aby bolo zviera na svojho majiteľa čo najviac naviazané. Čím je vzťah lepší, tým pes pre pána urobí viac. Výcvik je podobný, najmä v začiatkoch, ako u iných psov. Aj lavínový musí byť ovládateľný a poslušný.
Ako sa z obyčajného psa stane lavínový?
Po roku začína rozsiahlejší výcvik. Najskôr musí pes pod snehom nájsť mňa, potom so mnou aj nejakého cudzieho človeka a napokon len neznámu osobu. Samozrejme, spočiatku je hĺbka zasypania malá. Postupne ju zväčšujeme. Najskôr pes pozerá, ako človeka zasýpajú. Potom ho dáme preč, aby nevidel.
Každý dobre vycvičený a poslušný pes dokáže nájsť človeka v lavíne?
Sú prípady, kedy človeka našiel pes, ktorý nebol vycvičený na vyhľadávanie v lavíne. Teoreticky by z každého psa, ktorý je ovládateľný, mohol byť lavínový. Je to totiž jeho prirodzená vlastnosť - hrabať a hľadať, ak pred ním niečo ukryjete. Za dobre odvedenú prácu vždy musí dostať odmenu, aby mal dobrý pocit a motiváciu.
Ratlíka však zrejme do lavíny pustiť nemôžeme.
Samozrejme, lavínový pes musí byť aj dobre stavaný, musí sa vedieť ovládať a v pohode zvládať zimu. Aj preto máme väčšinou nemecké ovčiaky. Hovorí sa o nich, že sú desaťbojármi medzi psami. Snažili sa urobiť lavínového psa aj z krátkosrstých rás, no nevyšlo to. Ak pes nezvláda zimu, nedokáže hľadať.
Ako vyzerá leto psovoda s lavínovým psom?
V lete sú využité ešte viac ako v zime, keďže sú cvičené nielen ako lavínové psy, ale aj pátracie. Chodíme s nimi hľadať stratené osoby. Aj letné cvičenia sú zamerané na vyhľadávanie nezvestných ľudí v lesoch. V zime sa pes akosi automaticky preorientuje na sneh a lavíny. Samozrejme, letné a zimné výcviky majú svoje špecifiká.
A čo robí lavínový pes v zime, keď nepadajú lavíny?
Zlepšujeme si kondičku. Za nepriaznivého počasia sa na zásahy inak ako pešo ísť nedá. Pes musí byť v dobrej kondičke.
Koľkokrát do roka zasahujete pri záchranných akciách?
V lete je ich určite viac, priemerne desať pátračiek. Vlani som na lavíne so psom nebol, keďže nebolo veľa snehu. Ale cez poriadne zasneženú sezónu máme zhruba dva až tri výjazdy.
Chodíte aj k prírodným katastrofám?
Áno. Pred niekoľkými rokmi som bol pri povodni v Jarovniciach. Hľadali sme nezvestných ľudí. Bolo to tam dosť zlé, pretože v ruinách a pod vodou boli okrem ľudí aj psy, mačky a iné zvieratá. Ale cvičíme psy aj na takéto akcie.
Aká je šanca, že nájdete človeka pod lavínou včas?
Dosť nízka, pri lavínach hrá čas veľkú úlohu. Do dvadsiatich minút je 90-percentná šanca na prežitie, no málokedy sa aj s vrtuľníkom podarí dovtedy dôjsť na miesto. Jednou z úspešných pátračiek bolo vyhľadávanie kolegu vo Vysokých Tatrách. Pri lavíne som bol medzi prvými. Psy označili miesto, aj podľa pípsu sme vedeli, kde asi je. No sondou sme ho nemohli nájsť, keďže bol zaseknutý dole hlavou. Cez dve hodiny sme ho hľadali. Neverili sme, že prežil. No mal obrovské šťastie. Jednu sondu sa mu podarilo zachytiť rukou. Keď sme ho vyhrabali, zistili sme, čo ho zachránilo. Zasekol sa nad potokom medzi kameňmi. Cez špáry mohol dýchať a sneh ho držal natoľko, že nespadol do vody a neutopil sa.
A vaša najhoršia akcia?
Jednoznačne lavína v Spálenom žľabe. Nemohli sme pomôcť nikomu. Psy telá rýchlo našli, aj sme ich pomerne skoro vyhrabali, no nemali šancu. Bolo to o to horšie, že k tragédii došlo na Silvestra a zomrelo tam sedem mladých ľudí. Vtedy sa človek cíti hrozne bezmocný, nech sa snaží akokoľvek, nič nemôže urobiť. Našťastie, takýchto tragédií nie je veľa.
