Drahý ujo Cypo, prišli sme Ťa vyprevadiť a poďakovať za všetko, čo si našim mladým turistom dal. Za Tvoj príklad obetavej služby deťom, ktoré chceli poznať prírodu.
Neprišli sme sa rozlúčiť, lebo potom by nebolo pravdou našich 21 letných a 17 zimných táborov.
Nebolo by pravdou prvé táborenie pod Rozsutcom, keď nám chatárov pes zjedol obložené chleby pripravené na večeru. Nebolo by pravdou sťahovanie poľnej kuchyne z hrádze jazera v Hodruši – Hámroch, nebolo by pravdou zúfalé táborenie vo vytrvalom daždi pod Šípom.
Nezabudneme na tábor Biele Vody v Slovenskom raji, preliezanie tiesňav po rebríkoch, ani na nočnú cestu autom za lekárom do Dobšinej s alergickými deťmi. Nezabudneme na romantický tábor na Petruške pod Babkami. Ani na táborenie na Svorade s romantikou Chočských vrchov a dobrou tetou z Veľkého Borového, ktorá nám upiekla domáci chlieb na nedeľné raňajky v múranej peci.
Ako by sme mohli zabudnúť na Spišskú Maguru pri Ružbachoch a splav rieky Poprad. Spomíname na tábor pod zrúcaninami Starhradu, na chodníky Malej Fatry i dvojdňovku s batohmi a nocľahom pod širákom.
Veľa zážitkov máme nielen v hlavách, ale najmä v srdciach. Naučil si nás, ujo Cypo, sebakázni a vzájomnej ohľaduplnosti.
Ujo Cypo, toto všetko je pravda, ktorú sme s Tebou a kamarátmi skutočne prežili. Ale je toho omnoho viac.
Každý deň si budeme pridávať voňavé bylinky spomienok k povinnostiam, ktoré musíme plniť. Nemôžeme sa rozlúčiť s tým, čomu si nás naučil nielen z táborovej abecedy, ale aj medziľudských vzťahov.
Prišli sme Ti povedať, že nikdy nezabudneme na Tvoj osobný príklad obetavosti a dobroty srdca. Ďakujeme Ti, ujo Cypo.
Slová, ktoré odzneli 10. decembra na pohrebe v Liskovej.
Cyprián Kubala, ktorý sa dlhé roky venoval organizovaniu turistických táborov v Nižnej, zomrel v Liskovej 7. decembra vo veku 78 rokov.
