Kvety. Voda na ulici. Vody v nádobách. Vodovod u starého Fajku, lebo pred desiatimi rokmi sľúbil, že „na budúce Vianoce už bude nová prípojka“. Dodnes nie je. Ľudia naobliekali na seba všetko, čo mali v dobách tuhých zím.
Vrabčica, ktorá prilietala na obločnicu Mateja Fajku každé ráno, priletela aj teraz. Pozerala, pozerala cez okno, a - zmizla. Po týždni sa odvážila ďobnúť do misky so slnečnicou. Každé ráno si zobla. Prileteli vždy zvedavé vrabce. Vrabčica bola silnejšia. Odháňala malých vrabcov od misky zobákom i krídlami.
Priletel aj nenažranec - vrabec opuchnutý od toho, čo nazobal od rána. Vrabčica zaútočila aj naňho, nohami s ostrými pazúrmi. Nenažranec neodletel. Spadol o dve poschodia nižšie, do trávy. Potom sa rozbehol ako ťažké ruské lietadlo a konečne sa dvihol, ťažko letel, odletel na plot susednej záhrady. Zďaleka sa dalo na ňom vidieť, aký je unavený.
Odcestoval sme na Považie. Misku plnú slnečnice som nechal na obločnici. Vrátili sme sa po dvoch dňoch. Miska bola prázdna. Vrabčica sedela na dlhej chvojke vysokej brezy.
Nasypal som jej do misky proso. Zobla doňho dva razy. Odletela. Fajná si ty, povedal som, pozeral som sa z izby. Odletela. Priletela. Hlad ju prinútil. Aj proso jej bolo dobré. Prilietala každé ráno. Zobala opatrne, naraňajkovala sa, odletela. Jedno ráno uvidela na susednej obločnici čosi zaujímavé, zďaleka voňajúce.
Náš sused jej nachystal farebnú misku a v nej všelijaké dobroty vrátane maličkých škvaročiek vypraženej slaninky. Sused, bohatý chlapík s krátkymi fúzikmi a naliatym sadlom na celom tele, kukal spoza okna a rehotal sa ako slovenský kôň, lebo hladné vtáčiky zobkali iba z jeho misky.
Otvoril okno, nalial do ďalšej misky mlieko rozriedené vodou. Zatvoril okno. Otvoril okno a vyložil ďalšiu misku a v nej bola nadrobno pokrájané kuracinka zaliata akousi omáčkou. Zatvoril okno. Otvoril okno. Pridal opekance namočené v horúcom mlieku s pomletým makom. Odháňal kefou všetky vtáčiky preč, iba vrabčicu nechal, nech si zobká.
Ráno bolo mínus 35. Mrzlo ako v Archangelsku. Na obločnici ležala na chrbte vrabčica zmrznutá, neživá. Jej nožičky stuhnuté ako drôty trčali proti nebu.
