Článok pokračuje pod video reklamou
Milan Vrábeľ, Zákamenné: Pri kredenci nezavadziam, aby sme sa s manželkou nevadili. Radšej idem do lesa. Do auta naložím seno, zrno, zemiaky a ďalšie krmivo, aby aj zvieratá v lese mali Vianoce. Raz sa mi stalo, že som sa zamotal hlbšie v lese. Pri návrate som natrafil na čerstvo spadnutý strom cez cestu. Vycúvať sa nedalo, tak som ho musel maličkou sekerkou prerúbať. Trvalo mi to dve hodiny. Doma už boli poriadne nervózni, lebo som meškal na večeru.
Rajmund Bradík, Jasenová: Čo si pätám roky dozadu, vždy sa manželkou pohádame. Vždy je to pre maličkosti. Raz som zemiaky doniesol, raz nedoniesol, raz som ich neošúpal raz ošúpal zavčasu. Snažím sa tomu vyhnúť, ale nedarí sa mi.
Zdenko Kubáň, Malatiná: V prvom rade je mojou úlohou vydržať nejesť. To je dosť ťažká úloha. Samozrejme, že nevydržím, čo je smutná vec, a dám si tresku. Ako som sa oženil, tak chodíme striedavo ku mojim a manželkiným rodičom, takže nevaríme a prakticky nerobím takmer nič. Výnimkou sú plnené sendviče. Robím ich už možno 15 rokov. Sendvič vykuchám a urobím do neho tunel. Jeden naplním syrom, maslom a rybou, aby sme ho mohli jesť do polnoci. Druhý naplním šunkou a mäsom, aby sme si po polnoci dopriali aj mäso. Ak všetko dobre dopadne, na budúci rok sa už presťahujeme do vlastného domu. Tam sa prácam súvisiacim so Štedrým dňom už nevyhnem.
Peter Horváth, Oravská Polhora: Štedrý deň je pre mňa ako pre lesníka a milovníka hôr charakteristický tým, že som doobeda s kamarátmi na poľovačke. V prírode najlepšie relaxujem. Popoludní nachystám drevo a začínam s varením. Mojou prioritou je kapustnica. Robíme dve – dolniacku, so smotanou a štedrú s klobásou, hubami, údeninou. Kapra a rybacie filé má výlučne na starosti manželka s deťmi. Večeriame zásadne o šiestej večer. Najkrajšie je to, že sme na Vianoce všetci spolu. Najväčší sviatok je prvý sviatok vianočný. Vtedy máme zaužívané, že sa nič nesmie robiť, dokonca ani riad umývať.
Ladislav Šnapko, Vavrečka: Ráno vstanem a poupratujem. Prípadne dokúpim darčeky pre rodičov, ak som to predtým nestihol. A potom už len čakám na štedrú večeru, na ktorú chodím k tete.
Peter Hrivnák, Oravská Poruba: Roky sme sa presúvali z Oravy k starým rodičom do Turčianskych Teplíc. A po večeri sme sa vracali späť. Raz nás zradilo auto na priecestí za Kraľovanmi. Nikoho nikde, nakoniec nás roztlačili Poliaci na fiatke. Cez Štedrý deň oddychujeme, zvykneme sa prejsť na cintorín. Spolu s bratom vyprážame rezne a ryby, ktoré naše manželky deň vopred obalia. Popri tom sa rozprávame. Jednoducho pohodička. Toho roku zrejme ostaneme v Porube a rodina príde k nám.
Ladislav Tomáň, Sedliacka Dubová: My, starí mládenci, máme veľkú výhodu. Nemusíme pomáhať manželkám robiť zemiakový šalát. Preto mám čas a vždy od dvanástej na obed do druhej popoludní som na obecnom úrade a prehadzujem cédečka. Púšťam v obecnom rozhlase vianočné koledy. Od druhej do piatej obídem celú dedinu a odfotím si všetko, čo sa nám za rok podarilo urobiť. Keď končím, tak sa začínajú rozsvecovať vianočné stromčeky za oknami a dedina má krásnu, neopakovateľnú atmosféru. Nie nadarmo sme najkrajšou obcou na Slovensku.
Matúš Mních, Zázrivá: Dopoludnia vždy idem do lesa s deťmi hľadať a odpíliť vianočný stromček. Väčšinou donesiem jedličku. Potom ju spolu zdobíme. Ale deti už odrastajú a neviem, dokedy sa im so mnou bude chcieť chodiť do lesa. Asi kúpim stromček v kvetináči. Cez rok bude von, na Vianoce ho dáme dovnútra a ozdobíme. Vydrží šesť rokov, kým nevyrastie.
