DOLNÝ KUBÍN. Rok 2003 bol rokom, kedy si Dolný Kubín pripomenul 585. výročie uplatňovania mestských privilégií. Vďaka jednej z pričlenených obcí, Veľkému Bystercu, ktorý sa stal mestečkom v roku 1418. K najdiskutovanejším témam patrili erby mesta a jeho ôsmich častí so samostatným katastrálnym územím.
Prečo Katarína
Dolnokubínčan Vladimír Mišala, ktorý bol v tom čase nezávislým poslancom, predložil návrh veľkého erbu, v ktorom stráži štít sv. Katarína Alexandrijská. „Vedľajšie súčasti erbu sú najčastejšie zdedené po patrónovi obce či mesta,“ povedal vtedy Mišala. „Vybrali si ju naši predkovia a aj z úcty k nim patrí sv. Katarína za strážcu erbu. Heraldická komisia návrh odporučila.“
V druhom návrhu plnili úlohu strážcov erby mestských častí. „Návrh s erbami prímestských častí je originálny, pravdivý a zviditeľňuje identitu a históriu obcí, kedysi samostatných, dnes tvoriacich mesto,“ povedala pre mestské noviny Soňa Maťugová, riaditeľka dolnokubínskej pobočky Štátneho archívu. „V súčasnosti je to prvá a jediná možnosť pre prímestské časti na propagáciu ich insignií, ktoré ostali v minulosti a nepoužívali sa tak, ako im to súčasná heraldická prax dovoľuje.“
Poslanci na jeseň 2003 schválili erby ôsmich mestských častí spolu so stredným, aliančným a kompozičným erbom mesta. V strednom erbe stráži štít patrónka katolíkov, svätica figuruje aj v kompozičnom erbe s mestskými časťami. V aliančnom erbe s kráľovskou korunou strážia základný erb mestské časti, symbolizuje jednotu mesta a jeho častí. Všetky tri erby sú v používaní rovnocenné, nemusia sa používať súčasne.
„Stredný erb so sv. Katarínou je vlastne veľkým erbom,“ hovorí Mišala.
Schválené, no nezapísané
V Heraldickom registri ale stredný, kompozičný ani aliančný erb Dolného Kubína nenájdeme dodnes. Prečo?
„To by chcelo ísť do papierov a zápisníc,“ hovorí poslankyňa Zdena Poracká, ktorá bola vtedy prednostkou mestského úradu. „V tom čase sme riešili závažnejšie problémy.“ Nespomína si, prečo mesto nepožiadalo o zapísanie erbov.
„Základný erb je v každom prípade dôležitejší ako väčší,“ povedal Ladislav Vrtel, tajomník Heraldickej komisie ministerstva vnútra. „Absolútna väčšina miest väčšie erby nemá.“
Terajšie vedenie Dolného Kubína zareagovalo na podnet Vladimíra Mišalu pozitívne. „Požiadali sme o doplnenie príslušných náležitostí do Heraldického registra tak, ako boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v septembri 2003,“ povedal hovorca samosprávy Jozef Kaščák.
Drobná korektúra
Mesto dalo zaregistrovať aj základný erb mesta s blazónom (heraldickým popisom) – štiepený štít, v pravej striebornej polovici červená ruža s piatimi rozloženým lupeňmi, semenníkom a kališnými lístkami, v ľavej striebornej polovici dve červené brvná. Z ruže tak zmizne strieborný hviezdicový stred.
„Súčasná kresba nie je heraldicky ideálna,“ hovorí Vrtel. „Strieborný hviezdicový stred je neštandardný a kališné lístky bývajú zvyčajne zelené alebo zlaté, nie červené. Tieto detaily však neboli dôvodom na nezapísanie erbu do registra. Ak mesto oficiálne požiadalo o drobnú korektúru registrovaného erbu, ministerstvo vnútra ju bude rešpektovať. Obsahovo ani heraldicky totiž nenastane v erbe žiadna zmena.“
Ani drobná zmena symbolu mesta však nebude celkom zadarmo. Samospráva bude musieť zmeniť pečiatky či hlavičkové papiere.
Základný erb. Podľa Heraldického registra je symbolika erbu neznáma. Je zhotovený podľa pečatidla z roku 1689. Obnovený bol v roku 1973.
Dar mestu
Minulý mesiac Vladimír Mišala odovzdal mestu pečať, erby a vlajky, ktoré namaľovala akademická maliarka Dragica Vrtelová ešte v roku 2003. Predlohou jej bola fotografia sochy sv. Kataríny vo farskom dolnokubínskom kostole.
„Za vyhotovenie erbu zaplatil vtedajší dekan Mons. Alfonz Letanovský 20-tisíc korún,“ hovorí Vladimír Mišala. Myslí si, že náklady by mala samospráva refundovať tunajšej farnosti. „Lebo mesto a jeho časti budú erby používať. Dvadsaťtisíc je nič v porovnaní so 120-tisíc korunami, ktoré v tom istom roku mesto zaplatilo za iné návrhy erbov. Napriek podrazom od neprajníkov sv. Kataríny niekoľkoročná práca stála za to. Mesto má skutočne krásny, čistý a heraldicky i historicky podložený a komisiou uznaný erb, čím sa zaradilo medzi posledné mestá na Slovensku, ktoré majú heraldicky správne usporiadané heraldické atribúty.“
