Hospodárske lesy predstavujú najväčšiu časť výmery lesov Oravy. Medzi fungovaním pralesov a smrekových „plantáží“ je obrovský rozdiel. Prírodné lesy sú ovplyvňované najmä prírodnými činiteľmi. Život v hospodárskych lesoch výrazne ovplyvňuje človek.
Les chorľavie
Za posledné obdobie dochádza v celej strednej Európe k zhoršovaniu zdravotného stavu lesov a tým k znižovaniu ich odolnosti a naopak k zlepšovaniu podmienok pre premnoženie podkôrneho hmyzu. Odumieranie urýchlila vetrová kalamita z novembra 2004. Zasiahnuté boli predovšetkým lesy hornej Oravy, v ktorých dominuje smrek. Zmiešané lesy dolnej Oravy sú prírode oveľa bližšie, preto sú odolnejšie voči škodlivým činiteľom.
Po víchrici
Vetrová kalamita zasiahla hospodárske lesy hlavne Oravských Beskýd, kde sa nachádzajú aj ochranné lesy pralesov A zón CHKO Horná Orava (bývalých rezervácií) na Babej hore a Pilsku. Tieto pralesy odolali vetrovej kalamite, ale neodolali v nasledovných rokoch zvýšenému náporu podkôrneho hmyzu, rozmnoženého po vetrových polomoch v hospodárskych lesoch.
Aby sa podkôrny hmyz v hospodárskych lesoch nepremnožil, bolo potrebné na rozsiahlej výmere polomov čím skôr odstrániť vyvrátené stromy. Podarilo sa to až za približne dva roky. Podkôrny hmyz - lykožrút sa však za toto obdobie na vetrových kalamitiskách premnožil a začal napádať aj okolité stojace stromy.
Čo s pralesmi?
Následne vznikli plochy napadnuté podkôrnym hmyzom, ktoré postupne vyschli a bolo ich potrebné v hospodárskych lesoch spracovať.
Ale čo s pralesmi, ktoré tiež vo zvýšenej miere napadol lykožrút? Veď za chránené boli vyhlásené práve preto, že nie sú dlhodobo ovplyvňované ľudskou činnosťou a neplánujú sa v nich hospodárske zásahy?
V každom lese odumierajú stromy. Odumieranie v prírodných lesoch môže mať mnohoraký charakter v závislosti od typu lesa, veku stromov, stanovišťa a ďalších vplyvov. Môže byť pomalé, ale môže mať aj intenzívnejší katastrofickejší scenár, keď v krátkom čase vyschne v lesnom poraste veľa stromov. Napríklad z dôvodu rozsiahlej vetrovej kalamity a následného napadnutia oslabených stromov lykožrútom.
Les nezanikol
Nejde o nič nové, veď smrek a lykožrút sa vzájomne vyvíjali desaťtisíce rokov a vetrové kalamity tu nepochybne boli aj v minulosti. V každom prípade ani ten najkatastrofickejší scenár neznamená, že les zanikol. Je len v určitej, hoci pre človeka v dosť netypickej, fáze svojho vývoja.
Za normálny zdravý les sme si zvykli pokladať taký, v ktorom nie je žiadny suchár a všetky stromy sú zelené. Ale práve to je omyl. Taký les nie je prírodný, je umelým výtvorom človeka.
V prírodnom lese je normálne, že sú v ňom mŕtve a odumierajúce stromy. Keďže takýchto lesov je na Slovensku veľmi málo, obvykle obmedzených na neveľké rezervácie, tak skutočne normálny les bežný človek nemá ani možnosť za celý život vidieť. Potom z neznalosti dochádza k snahe, keď umelo vytvorenú zdravo vyzerajúcu „plantáž“ na drevo pokladáme za niečo prirodzené a takýto normálny stav chceme navodiť aj v rezerváciách.
Drevo treba
Potrebujeme žiť a k životu nevyhnutne potrebujeme aj drevo. Preto samozrejme nikto nežiada, aby sa pri kalamitách nezasahovalo v hospodárskych lesoch. Dynamika prírodného lesa je v nich nahradená ľudskými zásahmi. Suché, odumierajúce, ale aj dostatočne veľké, stromy rúbeme a na ich miesto sadíme malé stromčeky.
Stromy sadíme husto, všetky naraz, niekedy zložené iba z jedného druhu dreviny. Robíme všetko preto, aby sme na ploche vypestovali čo najviac dreva a chránime ho pred všetkým, čo nás o výnosy z dreva oberá. No takýto stav je prírode cudzí, nenormálny a takéto lesy sú veľmi nestabilné. Príroda by takýto cudzí nezdravý prvok bez pomoci človeka prostredníctvom vetra, lykožrútov a ďalších pomocníkov dávno zlikvidovala asi tak, ako by sa kukuričné pole bez zásahu človeka časom zmenilo na lúku.
Súčasť lesa
Všetky druhy lesných škodcov, vrátane tých najobávanejších, výrazne ovplyvňovali a ovplyvňujú vývoj lesa a sú jeho dôležitou súčasťou. Ak by sa zasiahlo v pralesových rezerváciách obdobne ako v hospodárskych lesoch, poškodil by sa lesný porast, zmenila jeho mikroklíma, pôdny kryt, zničilo prirodzené zmladenie, nehovoriac o masívnom vyrušovaní živočíchov.
Les by prišiel o živiny z rozkladajúcich sa mŕtvych stromov, ktoré v pralesoch dávajú životodarnú silu zemi a novým stromom. Vytvárajú tiež životné prostredie mnohým drobným organizmom, ktoré sú na mŕtve drevo viazané. A práve taký zásah by bol katastrofou pre prales.
V rezerváciách je preto nezmysel hovoriť o kalamite či škodcoch. V týchto lokalitách les s vyschnutými stromami naďalej zostáva lesom, aj keď zle vypadá a proces obnovy a jeho nasledovného vývoja tu prebieha oveľa dlhšie, ako je to v hospodárskych lesoch. Preto pohľad na hospodárske lesy a pralesy, čo sa týka potreby zásahov do nich, treba brať rozdielne a nemôžeme ich spájať. Práve z týchto dôvodov je neprípustné, ak chceme prales zachovať, aby sme tam zasahovali.
Autor: Zuzana Kertysová, CHKO Horná Orava
