4. liga
Tvrdošín – Ľubomír Gregorec
V našom tíme sme po jesennej časti spokojný. Dokázali sme skĺbiť skúsenosti Penksu a Laurinca s mladosťou a dravosťou. Mohli sme zimovať na prvej priečke, ale nezvládli sme posledný zápas. Druhá priečka je však dobrým východiskom do jarných kôl.
Potešujúci je fakt, že na domácom štadióne máme perfektnú bilanciu. Nestratili sme ani bod a Peter Machunka dokonca nepustil za svoj chrbát žiadnu loptu. Výborne sa v kádri uchytil Richard Juráň. Prišiel k nám z okresnej súťaže a stal sa s deviatimi gólmi naším najlepším strelcom. V základnej zostave pravidelne nastupujú bývalí hráči z dorastu. To bolo aj cieľom klubu - spojiť skúsenosti s mladosťou.
Počas sezóny vypadol pre zranenie zo zostavy Štefan Macko. Jeho strata v strede poľa bola citeľná. Ak by bol k dispozícii, boli by výsledky ešte lepšie.
O. Veselé – Dušan Rejduga
Šieste miesto po jeseni nie je uspokojivé. Mužstvo malo na viac, ako dosiahlo. Pred novou sezónou sme angažovali Babniča, Ociepku a Mazúra s inými cieľmi. Chceli sme hrať o špicu tabuľky.
Peter Babnič, bývalý slovenský reprezentant, však priniesol do tímu niečo nové. Veľmi dobre zapadol do kolektívu a stal sa platnou posilou. Niektorých hráčov naštartoval k lepším výkonom a dúfam, že ich výkony budú mať na jar stúpajúcu tendenciu.
Keď sa spätne obzriem za jesennou časťou, nezvládli sme celkovo štyri stretnutia. Vonku to bol iba duel s Turčianskou Štiavničkou. Na domácej pôde až tri. Proti Tvrdošínu, Liptovskému Hrádku a Vrútkam. Súperi neboli futbalovejší, ale na našom malom ihrisku zvládli zápasy po taktickej stránke. Vždy sme inkasovali ako prví a hostia ako vyspelé celky takticky bránili a rýchlymi protiútokmi dávali góly.
Trstená – Vladimír Mravec
Deviata priečka nie je najlepšie umiestnenie. Keby nám ho však niekto ponúkol pred štartom jesennej časti, boli by sme asi spokojní. Zápasy neskôr ukázali, že sme sa mohli a mali sa umiestniť v prvej šestke. V príprave sme hrali pekný futbal a prenieslo sa to aj do prvých majstrovských zápasov. Bolo vidieť, že študenti sú ešte doma na prázdninách a môžu prísť trénovať. Hráčov súpera sme vysoko napádali a nebol problém strieľať góly. Paradoxne sme v prvých zápasoch, napriek množstvu šancí a výbornej hre, prehrali. Ale hrali sme ozaj moderný futbal, ktorý uznali aj súperi a šírili o nás dobrý chýr. V ofenzíve sme mali hráčov, ktorí majú na vyššie súťaže.
Bohužiaľ sa nám káder rozpadol. Kubala išiel do Námestova, Kubek so Zaťkom mali zdravotné problémy a Geľčinský sa dal nezmyselne vylúčiť. Ak si odmyslím zápas v Makove, kde bolo torzo mužstva doplnené hráčmi, ktorí dlhší čas nehrali, tak sme sklamali iba v zápase s Turčianskou Štiavničkou. Ukázalo sa, že štvrtá liga je súťaž, kde sa už musí pravidelne trénovať. Všetci súperi majú aj skúsených hráčov, ktorí hrali vyššie súťaže. Výnimkou sme iba my. Účinkovanie mužstva v tejto súťaži nehodnotím ako celkom nevydarené. Sú to skoro všetko chlapci narodení po roku 1990 a záleží iba na nich, ako naložia so svojím talentom, ktorý nesporne majú.
O. Jasenica – Roman Polák
Jesenná časť sa mi hodnotí veľmi ťažko. Je to jedna z našich najhorších jesení. Som sklamaný najmä zo skúsenejších hráčov. Mali by mužstvo potiahnuť, no bolo u nás naopak. Výkonmi potešili dorastenci, ktorí boli prínosom, keď dostali príležitosť v zostave.
Veľkým negatívom v našom mužstve bola počas celej jesene koncovka a nezvládnutie dobre rozbehnutých zápasov. Jedenásť gólov v trinástich zápasoch je veľmi málo. V stretnutí s Makovom sme päť minút do záverečného hvizdu vyhrávali 2:1. Tento stav sme neudržali a nakoniec sme ešte prehrali. Do víťazného konca sme nedoviedli ani duely s Rosinou a Trstenou.
Mrzí aj fakt, že pred vlastnými divákmi sme nevyhrali ani jeden zápas. Výkony neboli až také zlé ako výsledky.
5. liga
Bobrov – Anton Grobarčík
Po záchranárskych prácach v minulom ročníku sme sa ocitli v úplne opačnej pozícii. Keby nám niekto povedal pred začiatkom sezóny, že budeme po jeseni štvrtí, určite by sme to brali. Po konci jesennej časti však nemôžeme súhlasiť. Odohrali sme stretnutia, kde sme zbytočne stratili body. V Palúdzkej bolo do polčasu 3:1 pre náš tím, no nakoniec sme nezískali ani bod. Mrzia aj stratené body na domácej pôde s Vavrečkou. Bola to aj nakoniec jediná strata na vlastnom štadióne. Ten sa stal pre nás nedobytnou pevnosťou. S prehrou odišli aj futbalisti Belej, ktorí na jeseň prehrali iba s nami.
Mrzí nás, že málo bodov sme si priviezli z ihrísk súperov. Keď začneme bodovať aj vonku, pôjdeme v tabuľke vyššie. Umiestnenie v prvej trojke by bolo pre mužstvo aj fanúšikov čerešničkou na torte.
Vavrečka – Ignác Hrkeľ
Ako nováčik sme do súťaže vstupovali s cieľom neurobiť obci hanbu a ponúknuť divákom príťažlivý futbal. Po odohraní siedmich kôl panovala v kabíne výborná atmosféra. Na našom konte bolo 13 bodov a doposiaľ sme nepocítili horkosť prehry. Pre všetkých to bolo veľké prekvapenie. Druhá polovica jesene nám bodovo absolútne nevyšla. Získali sme iba jediný bod. Nedá sa však povedať, že sme hrali zle. Los nám pridelil v závere silnejšie a skúsenejšie mužstvá, na ktoré sme ešte nevyzreli. Výkonom sme sklamali iba v domácom stretnutí proti Sučanom. Tie okupovali vtedy posledné miesto a my sme od nich dostali výprask 5:0. Vavrečka mala v jesennej časti na to, aby bolo na jej konte o pár bodov viac. Nemáme však v tíme vysloveného strelca. Hrotový útočník Ondrej Branický strelil štyri góly ako Juraj Kurtulík a Martin Stolárik.
Na jar nás čakajú náročné zápasy o udržanie v piatej lige. Ak sa udrží hráčsky káder a bude aspoň čiastočne dodržiavaný tréningový proces, máme na to, aby sa aj o rok hrala v tejto obci krajská súťaž. Čas ukáže, či ešte za môjho trénerského vedenia.
