Moje vybavovačky v meste sa odložiť nedali, o pol ôsmej som sa preto autom ponáhľala do Kubína, aby som ich mala čím skôr za sebou. Pri parkovaní v meste mi napadlo, že pri otváraní auta v garáži som nechala na kapote tašku. Nebola tam.
Obratom som prešla celú trasu, dúfajúc, že nájdem spadnutú tašku na ceste. Mala som tam všetky osobné doklady, bankové karty, papiere od auta, peňaženku a osobné veci. Pýtala som sa v neďalekom obchode, na čerpacej stanici, na polícii, štátnej aj mestskej. Obišla som v snehovej fujavici celú trasu ešte raz – v nádeji, že možno neznámy, ktorý tašku našiel, vybral peniaze a tašku hodil do krovia. Nič. Bola som zúfalá, mám pred sebou dlhú cestu autom, bez dokladov by som ju musela zrušiť.
Popoludní okolo 16.00 h zaklopal na dvere neznámy muž. Opýtal sa, kto som. Vytiahol preukaz a tašku. Nič nechýbalo. Chcela som mu dať peniaze, no odmietol. Keďže nepoznám jeho identitu, touto cestou mu ďakujem za čestnosť a láskavosť. Ľudia, ktorí mi počas hľadania povedali, že tašku už nenájdem, nemali pravdu.
Autor: nč
