Keď dávajú, ber, zhodli sa študenti a pýtali si päťdesiat.
Ibaže! „Dnes som ešte neobedoval, na to potrebujem pár eur, musím prenocovať, kúpiť naftu na cestu domov." A tak politik v škole nenechal ani cent, lebo študenti si pýtali priveľa. Na príklade chcel ukázať, ako to môže dopadnúť, keď chce vláda konsolidovať verejné financie cestou vyšších daní, odvodov a rôznych poplatkov a žiada priveľa.
Môže sa stať, že nedostane nič, prípadne len pramálo z toho, čo si napočítala. Stredná vrstva, malí podnikatelia a živnostníci, ktorí sú hybnou silou spoločnosti, tiež potrebujú šetriť, žiť, zarobiť peniaze pre seba a svojich zamestnancov. Nielen pre štát.
Bolo to presne pred dvadsiatimitromi rokmi, keď bolo státisíce ľudí ochotných pre svoj štát urobiť čokoľvek. Dnes eufória vyprchala. V nespokojnej časti spoločnosti rezonujú tri momenty.
Prvý, že korupcia kvitne, druhý, že vymožiteľnosť práva je na bode mrazu, tretí, že väčšina ľudí na Slovensku si za tých 23 rokov nezarobila ani toľko, ako nakradli tí, ktorým tá väčšina zverila štát. V tomto duchu manifestovali desiatky až stovky ľudí 17. novembra na námestiach väčších miest.
