RABČA. „Pamätáte, ako sme zhodili zo schodov učiteľku? Alebo ako sme rozbili dvere, no priznať sa nechcel nikto ani po tom, čo nás na celé poobedie zatvorili na špeciálku?“ Na množstvo zážitkov si zaspomínali spolužiaci, ktorí ako malí prváčikovia zasadli do lavíc základnej školy v Rabči v roku 1967.
V dvoch ročníkoch bolo 62 žiakov, po 35 rokoch, prvýkrát od skončenia základky, sa ich stretlo 37. Organizátorka Veronika Mrázeková je však vďačná aj za to. „Vždy, keď som prišla do Rabče a stretla starých spolužiakov, hovorili mi, že by sme sa mali stretnúť,“ hovorí. „Akosi však stále nebolo toho, kto by sa zorganizovania stretávky chytil.“
Sama bola zvedavá, ako si žijú jej kamaráti, čo robia, ako sa im darí. Preto sa zhostila organizátorskej úlohy. V škole už menný zoznam nenašla. Musela si preň ísť do archívu. Hodiny strávila na rabčianskej matrike, s matrikárkami hľadali Veronikiných spolužiakov. Podarilo sa zistiť adresy všetkých. A prečo sa rozhodla urobiť to práve teraz? „Väčšina sme päťdesiatnici. Zaumienila som si, že dám všetkým k jubileu netradičný darček.“
