DOLNÝ KUBÍN. Andrej Košarišťan začal kariéru v žiackych súťažiach v Dolnom Kubíne. Neskôr hájil bránu dorastencov Žiliny a Trnavy. V súčasnosti je hráčom Banskej Bystrice. Vekom je ešte junior, ale už dostal šancu v extraligovej bráne.
Aké boli vaše pocity po víťaznom zápase v Piešťanoch?
Zmiešané. Na jednej strane som bol veľmi rád, že sa mi podarilo udržať čisté konto a doviesť tím do víťazného konca. Na druhej strane som vedel, že v budúcom zápase nemôžem chytať. Pravidlá dovoľujú odohrať za týždeň iba štyri zápasy.
Čo vám radil tréner a hráči, keď ste išli po prvej tretine do brány?
Každý mi hovoril, že nemám čo stratiť. Hráči mi pomohli aj na klzisku. Hádzali sa do striel a často ma povzbudzovali pobúchaním po betónoch. Každou odohranou minútou som si veril viac a viac.
Aj vďaka vášmu výkonu sa rozhodlo až v nájazdoch.
Pred nájazdmi mi tréner poradil, čo budú robiť niektorí protihráči. Pri jednom som mal šťastie, keď súperovi ušiel puk. Nakoniec som inkasoval iba jeden gól, čo v konečnom dôsledku stačilo na víťazstvo.
Po dueli vás chválili. Ako ste to vnímali?
Bol som veľmi šťastný. Uvedomoval som si však, že musím ostať nohami na zemi a nie lietať v oblakoch. Čaká ma ešte tvrdá práca, aby som si vydobyl miesto jedničky.
Prišlo vám po zápase veľa gratulácii?
Áno. Písali a volali mi všetci najbližší. Predovšetkým rodina a priatelia. Bolo to príjemné a povzbudzujúce.
Zobral ste si puk na pamiatku?
Áno, poputuje domov na poličku.
Banskú Bystricu trénuje zlatý medailista z Göteborgu Vladimír Országh. Verejnosť ho pozná skôr ako hokejistu. Aký je tréner?
Má veľmi dobrý vzťah ku hráčom. Snaží sa, aby si s každým rozumel a vytvoril dobre tímové prostredie. Skúsenosti, ktoré získal v NHL a iných ligách, rád rozdáva ostatným.
Ako si spomínate na časy v Dolnom Kubíne?
Na metropolu Oravy veľmi rád spomínam. Sú to moje najkrajšie spomienky. Vtedy som sa hokejom iba bavil. Profesionálny hokej je aj o niečom inom.
