NÁMESTOVO. Futbal je pre rodáka z Oravskej Jasenice veľkou vášňou. Venoval sa mu najprv ako hráč a teraz ako tréner. Skúsenosťami a radami vychováva nové futbalové nádeje Oravy.
Futbalová kariéra
Prvé futbalové kroky Františka Čajku sú spojené s námestovským klubom. „Sú to príjemné spomienky. Veľa sa odvtedy pomenilo, ale vždy rád spomínam na žiacke súťaže.“ Ďalším dôležitým bodom v kariére boli pre oravského futbalistu roky 1978 až 1989, ktoré strávil. V Dolnom Kubíne. Hrával v doraste, potom sa presadil aj v tíme mužov. S nimi zažil pády, ale aj prekrásne chvíle, pre ktoré sa oplatí hrať futbal. „V zápase s Fiľakovom o postup do I. ligy bol vypredaný štadión. Ten nás hnal dopredu a my sme sa skvelým divákom zavďačili víťazstvom.“
Futbalová cesta odchovanca námestovského futbalu potom nabrala rýchly spád. Najprv pôsobil v Michalovciach a v Lokomotíve Košice. Po vzniku Slovenskej republiky ho futbal zaviedol do Nitry, následne strávil rok v drese Ružomberku. „V roku 1995 ma oslovil zahraničný klub z Izraela. Ponuku som prijal.“
Zahraničné angažmán
Pre futbalistu dosť exotické miesto, pre ľudí štát spájaný s častými bombovými útokmi. Taký je Izrael. „Ja som pôsobil v pokojnejšej časti. Najhoršie to bolo okolo Jeruzalemu. Raz som však zažil útok na obchodné centrum. Bol som kilometer odtiaľ, ale bol to poriadny hluk.“
Sezónu strávil František Čajka v Hapoeli Ramatgan. „Mal som šťastie, že v klube pôsobil aj slovenský futbalista. Pomohol mi s bývaním a ďalšími vecami.“ Okrem nich pôsobili v klube iba domáci futbalisti. „Všetci vedeli anglicky a neskôr som sa s nimi dorozumel aj hebrejsky.“
Kvality rodáka z Oravskej Jasenice si všimol aj konkurenčný izraelský Akoah Ramatgan. Jeho ponuka sa nedala odmietnuť. „Ponúkli mi byt, auto a dobrú finančnú odmenu. V klube bolo všetko na vysokej úrovni.“
V tom čase mal futbalista z Oravy vynikajúce obdobie. Netrvalo však dlho. Po roku v tomto klube sa vážne zranil. „Mal som roztrhnutý krížny väz na kolene. V tom momente som vedel, že kariére je koniec.“ Tak sa i stalo. Po doliečení sa už na zelené trávniky nevrátil. Mal 33 rokov, keď sa rozlúčil s profesionálnym futbalom.
Trénerstvo
Bez futbalu však neostal dlho. Skúsenosti z ligových a zahraničných klubov sa rozhodol po roku 1998 predať iným. „Futbal som miloval a aj naďalej som sa mu chcel venovať.“ František Čajka trénoval v Dolnom Kubíne najprv mužov v piatej lige, potom sa ku klubu vrátil ako asistent, keď už hrali Dolnubínčania druhú najvyššiu súťaž. Pôsobil po boku Stanislava Smolku.
Odtiaľ prešiel do Námestova, kde pôsobí aj dnes. Spočiatku trénoval mužov, no potom si našiel cestu k mladým futbalistom. „Práca so žiakmi ma napĺňa. Je na nich vidieť pokrok a je možné ich stále formovať.“ Pod taktovkou Františka Čajku doteraz vyrastajú na Orave nové hviezdy pre zelené trávniky.
