DOLNÝ KUBÍN. Na základe uznesenia z ostatného mestského zastupiteľstva vyzval primátor konateľov mestských obchodných spoločností, riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií, aby navrhli opatrenia, ktoré by viedli k znižovaniu nákladov a zefektívneniu činnosti. Návrhy mali pripraviť do 9. novembra.
Od deviatich k piatim
Jana Greššová, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska (MsKS), musela nájsť riešenie, ako znížiť rozpočet z tohtoročných 390-tisíc eur na 311-tisíc na rok 2013. Trinásťtisíc ušetria zrušením kina, 25-tisíc na mzdách prepustením riaditeľky kina, upratovačky, technika, manažérky kultúry. Zostávajúcich 41-tisíc predstavuje zníženie prevádzkových nákladov.
„Budeme zabezpečovať len základné povinnosti vyplývajúce zo zákona,“ povedala Greššová.
„Teplo nás zabíja“
Takmer štvrtinu rozpočtu, 80-tisíc eur, použijú na kúrenie. „Dôvodom je nevyhovujúci stav budovy,“ pokračuje Greššová. MsKS ostalo v roku 2009 prvýkrát dlžné Tehosu za teplo. „Odvtedy valíme balvan, ktorý sa volá kúrenie. V súčasnosti dlhujeme 40-tisíc eur. Teplo nás zabíja.“ Pre objektívnosť treba dodať, že MsKS nie je jedinou organizáciou, ktorá nedokáže zaplatiť všetky faktúry za teplo.
Kultúra nie je zárobková
Zdá sa, že poslanci mestského zastupiteľstva si to neuvedomujú.
V rokoch 2006 až 2008 dostalo MsKS od mesta každý rok dotáciu približne 260-tisíc eur. Po začiatku krízy a spustení akvaparku sa situácia prudko zhoršila. V roku 2009 bola dotácia 206-tisíc, o rok neskôr 207 tisíc, vlani 200-tisíc, teraz 170-tisíc a v roku 2013 to bude 139 tisíc eur. Kultúrne stredisko použilo peniaze aj na zabezpečenie pravidelných akcií, ktoré si objednáva mesto – Deň detí, matiek, akcie pre seniorov, Silvester a ďalšie.
Počet zamestnancov znížili zo 17 na deväť. „Na mestskom úrade pritom zrušili oddelenie kultúry a jeho činnosť presunuli na MsKS,“ hovorí riaditeľka. S polovičnou dotáciou oproti roku 2008, kedy dostali 268-tisíc eur, to majú ťažké. Pred šiestimi rokmi boli ceny za energie úplne iné. A nielen tie.
Kde zobrať peniaze?
Podľa riaditeľky môže kultúrne stredisko zarobiť len prenájmom priestorov a na vstupnom z kultúrnych podujatí.
„Nie je to jednoduché, pretože umelci pýtajú väčšinou 90 percent z tržby,“ dodáva Greššová. „Jedinou rezervou je návrat k predajným trhom, za ktoré bol predchádzajúci riaditeľ Štefan Stieranka kritizovaný. Predajné firmy v meste ostali, len zmenili miesto predaja. Urobíme to veľmi neradi, ale nemáme inú možnosť.“ Tržby odhadujú na osemtisíc eur.
Finančná situácia mesto tlačí k šetreniu. Banky zvýšili úroky, od vlády príde budúci rok vo forme podielových daní na kompetencie v oblasti školstva a sociálnych vecí menej financií. Na platy bude menej o päť percent, na tovary a služby o desať.
„Z nášho pohľadu je dôležité, aby sme aj pri nižších príjmoch dokázali udržať základný štandard údržby mesta, vzdelávania, sociálnej starostlivosti, kultúry, športu," povedal hovorca mesta Jozef Kaščák. „Iná cesta ako celoplošné šetrenie nie je.“
