ZÁZRIVÁ. Samicu orla skalného priviezli do záchrannej stanice v Zázrivej pred piatimi rokmi z Martinských holí. Neznámy pytliak ju zranil výstrelom z pušky. V tele mala broky.
„Nemohli sme jej ich vybrať, lebo hrozilo, že by operáciu neprežila,“ povedal správca záchrannej stanice orlov a stanice Metod Macek.
Zachráňme orly
Zranenému vtákovi dávali malé šance na prežitie. Orlica sa nevzdala, bojovala a vyliečila sa. Zranenia však nedovolili jej návrat do voľnej prírody. Nechali ju na stanici a zapojili do medzinárodného projektu záchrany orla skalného. Využili na to druhé mláďatá z hniezda, ktoré starší, silnejší súrodenec zabije. Ochranári ich zobrali, Zoja ich vychovala. Týmto spôsobom zachránila šesť mláďat - Urban, Kika, Miko, Orava, Xenia a Wabi. Posledne menovaný pár skončil na Morave, kde tohto dravca pytliaci takmer vyhubili. „Projekt bol veľmi úspešný nielen z pohľadu prežitia orlov v prírode, čo je jedinečné, ale aj preto, že sme upútali pozornosť ľudí na ochranu prírody,“ povedal autor projektu Petr Orel.
Zranená oravská orlica sa starala aj o dospelých jedincov. Bola hlavne psychickou oporou orlom, ktoré sa v Zázrivej liečili.
Jedovaté olovo
Zoja sa stala členom rodiny. Potešila nielen rodinu Macekovcov, ale aj deti a návštevy, ktoré na záchrannú stanicu pravidelne prichádzajú. Vidieť živého kráľa výšin na vlastné oči bol pre nich veľkým zážitkom.
V Zojinom tele však ostalo osem brokov. Postupne sa z nich uvoľňovalo jedovaté olovo, ktoré zapríčinilo jej smrť päť rokov po osudnom výstrele pytliaka.
„Vedel som že sa blíži koniec,“ povedal Metod Macek. „Umrela mi na rukách.“
Jej smrťou však práca v záchrannej stanici nekončí. „Kamarátka nám napísala, že sa nemáme sa báť, lebo Zoja nám niekoho pošle,“ dodal Macek.
Jej prípadná nasledovníčka ju už nespozná. Pripomínať jej ju bude pomník, ktorý postavia na Zojinom hrobe v areáli stanice.
