NÁMESTOVO. Viaceré výrobky sa vyrábajú na Slovensku, no mäso je dánskeho pôvodu, mlieko z Poľska. „Po roku 1989 sme si nechali vsugerovať, že to, čo na Slovensku máme, je zlé,“ hovorí Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPD a OS SR). „No nebolo to tak vo všetkom.“
Jablká z Venezuely
Na Orave pred pár rokmi takmer každý pestoval zemiaky. Kúpiť sa dali za desať centov. Vo veľkom ich pestovali súkromníci i družstvá. V súčasnosti však veľkí producenti nie sú. Dnes stojí kilogram 50 centov a dodávajú ich zahraniční pestovatelia. „Na Orave sme stratili 3000 hektárov, na ktorých družstvá pestovali zemiaky,“ hovorí Mišánik. „Ľudia stratili vzor, pretože keď sadilo družstvo, sadili aj oni.“
Rovnako sme na tom aj s inou zeleninou či ovocím. Kedysi bolo Slovensko sebestačné v pestovaní jabĺk. Dnes takmer celú produkciu dovážame. Naše sady sú prázdne, zarastajú. „Jablká z Venezuely sú krásne, lesklé, ale sú také aj zvnútra? Nie vždy je exotika dobrá. Mali by sme jesť to, čo dopestujeme a dochováme doma.“ V súčasnosti je podľa predsedu v obchodných sieťach viac ako 60 percent zahraničných výrobkov, ktoré sme kedysi vyrábali doma.
Nižšie dotácie
Denne odchádzajú do Poľska kamióny dreva, štrku, piesku. Slováci chodia kupovať k severným susedom betón, hotový nábytok. Poliaci roky kupujú u nás obilie, kŕmia ním zvieratá, z ktorých mäso vozia naspäť na Slovensko. Dnes sa už dokonca vyváža živý dobytok zo Slovenska. Poliaci využívajú rozdielny daňový systém, výhodnejší ako u nás. Ostatné susedné krajiny majú zase vyššie dotácie. „Slovenský farmár dostane cez dvesto eur, rakúsky takmer sedemsto,“ hovorí predseda ZPD a OS. „Obchody dajú rovnakú maržu na všetky výrobky. Naše sú tak automaticky drahšie, nedokážu konkurovať zahraničným.“
Rovnaká situácia je aj pri nákupnej cene výrobkov. Pri vyšších dotáciách dostane Nemec napríklad za liter mlieka štyridsať centov, Čech tridsať, náš farmár zhruba 27 centov. „Hotové výrobky vie rakúsky farmár priviezť k nám a sú lacnejšie.“
Domáce je domáce
Ak Japonsko postihne prírodná katastrofa, vláda pozastaví dovoz tovaru. Ceny domácich produktov sa zvýšia. U nás je systém iný. Ak sucho či záplavy poškodia úrodu, dovážame viac. Nejedného poľnohospodára to zruinuje.
„Vlády viacerých krajín reagujú na výkyvy cenovej, množstevnej a kvalitatívnej úrovne potravín,“ hovorí Mišánik. „Napríklad v Nórsku, Fínsku či Švédsku pre špecifické klimatické podmienky dotujú výrazným spôsobom produkciu vlastného mlieka a tým aj výrobkov z neho, aby podporili vlastných farmárov. Keď je nedostatok masla, nedovolia dovoz z iných častí sveta, ale znížia obsah tuku v konzumnom mlieku a tým ochránia vlastnú ekonomiku a podnikateľské prostredie.“ Ak aj miestni dovolia dovoz, výrobky sú zväčša drahšie ako domáce.
Obyvatelia severských krajín sú prirodzení lokálpatrioti a kupovanie vlastných výrobkov je u nich samozrejmosťou. „Je známe, že ľudia z týchto krajín radi konzumujú alkoholické nápoje. Vzhľadom na prírodné podmienky nepestujú vinič hroznorodý. Naučili sa však vyrábať víno z ríbezlí. Dávajú mu prednosť, pretože je ich.“
Vyššia nezamestnanosť
Kým náš štát ponúka zahraničným investorom daňové prázdniny, čím prichádza Slovensko ročne o milióny eur, domácim poľnohospodárom dane zvyšuje. Zavedením takzvanej rovnej dane sa pre poľnohospodárov zvýšila daň z príjmu o štyri percentá. Potraviny zdraželi. „Slovenské pôdohospodárstvo bolo obetované v prospech niektorých investícií,“ hovorí Milan Mišánik. „Zmeny dočasne priniesli isté impulzy, ale zobrali 300-tisíc pracovných miest v sektore pôdohospodárstva.“
Aj pôda je priemyselný park a mala by mať rovnaké výhody ako ostatné odvetvia. „Každý rok sa na nej niečo urodí, dá sa to využiť. Pôdu sme si požičali od budúcich generácii, im sa budeme zodpovedať. Dajú nám jasne najavo, ako sme sa k nej správali.“
Možnosti podpory sú
Predstavitelia agrorezortu hovoria o dosiahnutí 80-percentného podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní. „Ak by sa tieto vyhlásenia naplnili a vláda by vytvorila legislatívne a finančné pravidlá, mohla by sa obnoviť produkcia slovenských farmárov,“ hovorí Mišánik. ZPD a OS však očakáva detailnejšie rozpracovanie vládneho programu. Aby nedochádzalo k tomu, že budú slovenské výrobky vyrábané z produkcie poľnohospodárov okolitých štátov.
Spôsobov na podporu domácich producentov je niekoľko. Slovenská republika by mala využiť podporné mechanizmy na dobudovanie infraštruktúry z fondov EÚ, využiť polohu, prírodné podmienky, rozšíriť využitie kúpeľníctva, minerálnych vôd, turistiky. „Udržať mladých ľudí, citlivo riešiť priemyselné odvetvia, aby sme po prípadnom odchode investorov na nich nespomínali len cez opustené areály. Treba využiť prírodný potenciál, pôdu, lesy, vodu a udržať ráz krajiny zmysluplným poľnohospodárstvom.“
