DOLNÝ KUBÍN. Adam Šangala, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Kráľ drozdia brada, Želary, Traja veteráni, Princ a žobrák, Princezná Fantaghiro, Živý bič, Plavčík Vratko, Povstalecká história, Sokoliar Tomáš. To je niekoľko z devätnástich filmov, v ktorých účinkoval Dolnokubínčan Bohuš Bušo. Nehral hlavnú ani vedľajšiu postavu, len drobné epizódy. Napriek tomu si odniesol veľa veselých, ale aj smutných zážitkov.
Kozia labka
Prvýkrát sa pri filmovaní ocitol ako 14-ročný. Býval v Oravskom Podzámku. Na hrade natáčali filmovú rozprávku Kozia labka. Kúzelník potreboval cvičenú mačku a zajaca. Bušo ich mal.
„Mačka na signál mňaukala, zajac vyskočil z klobúka, postavil sa na zadné nohy a zastrihal ušami,“ hovorí dnes už 56-ročný Bušo. Zvieratá svoje úlohy splnili a filmový štáb bol spokojný.
Oravský hrad
Mladý Podzámčan vtedy netušil, že zvieratá a Oravský hrad výrazne ovplyvnia jeho „karié-ru“. Filmári často využívali hrad a jeho okolie. Bušo sa viackrát ocitol medzi účinkujúcimi. V Adamovi Šangalovi hral poddaného, v Neprebudenom sa vozil na kolotoči, v Princovi a žobrákovi si zahral cestovateľa Marca Pola.
Ako slávny cestovateľ Marco Polo.
S úsmevom spomína na Princeznú Fantaghiro. Hral slávneho moreplavca Krištofa Columba. V jednej z epizód mu, už v inej úlohe, zoťali hlavu.
„Vybrali ma z dvanástich chlapov. Najskôr ma celého dali do sadry. Sadrové obväzy mi dali na oblečenie. Trčala len hlava. Všetko sme mali stihnúť, kým sadra nestvrdla. Samozrejme, že sme to nestihli a chodil som ako drevený. Vyšiel som na popravisko a švác, bol som o hlavu kratší.“
Sokoliar Tomáš
V rozprávke hral zemana spolu s Jurajom Kukurom. „Cez prestávky sme spolu mastili mariáš. Správal sa úplne normálne. Ako obyčajný človek, len nerád rozdával podpisy.“
Raz však Kukuru rozčúlil. Sťažoval sa na bolesť chrbta. Bušo mu ponúkol návštevu kamaráta, ľudového liečiteľa. Známy herec odmietol. Pri natáčaní jednej scény sa len tak popod nos opäť posťažoval na chrbát. „Vravel som vám, že poznám liečiteľa, mohol vám pomôcť,“ povedal mu oravský zeman.
„Choďte kdesi, ledva stojím na nohách,“ podráždene zareagoval Kukura. Štáb ostal prekvapený, všetci vyskočili a utekali k nemu. Nevedeli, prečo nadáva. „Čo je pán Kukura, čo sa stalo? Ale nič, povedal a o chvíľu sme pokračovali, ako keby sa nič nestalo.“
Môžu za to kone
Viacero filmovačiek zažil ako vedúci jazdeckého oddielu Elán na Čiernej vode. Kone oddielu často využívali filmári. S nimi sa na plátna kín dostal aj Oravec.
Blemona bola Bušovým miláčikom.
V Povstaleckej histórii na Donovaloch prišli o jedného z nich. „Bol som v dave, ktorý utekal pred náletom lietadiel. Kone ťahali vozy s muníciou. Keď začali vybuchovať bomby, splašili sa a dva vozy vbehli do potoka. Štyri kone pritlačené vozmi sa snažili vyslobodiť. Skoro sa podusili.“
Kráľ drozdia brada
Kone boli dôležité aj v rozprávke Kráľ drozdia brada. Ako veliteľ kráľovskej jazdy zažil nejednu krušnú chvíľu. V jednej scéne prišiel spolu s exekútorom ku domu zemana, ktorý neplatil dane. Mal za úlohu pribiť dosku na vráta, vyskočiť na koňa a odcválať. „Keď bolo všetko pripravené, išli sme na ostrý záber. Zobral som do rúk latu a začal ju pribíjať. Bola buková a klinec sa zohol.“ Natáčanie zastavili, navŕtali do nej dieru a na druhý pokus pribíjanie vyšlo. Problém nastal s koňom. Spoza domu vyšiel zeman, celý olepený perím. Kôň sa ho bál. „Nedovolil mi nasadnúť. Vzpieral sa a točil. Bol pokojný pokiaľ nezbadal opereného zemana. Skúšali to aj ďalší, ale nikomu sa to nepodarilo.“ Tento záber nakoniec nenatočili.
Traja veteráni
Režisér Oldřich Lipský zažil s hlavnými postavami Petrom Čepekom, Rudolfom Hrušinským a Josefom Somrom krušné chvíle. Časť filmu natáčali v Zuberci, kde herci bývali. Všetko bolo prichystané, bolo treba točiť. Ale herci neprišli tri dni na pľac. Ostali v hoteli Salatín „očarení“ krásnou oravskou prírodou. Lipský sa nahneval, preto sa jeden záber rozhodol urobiť s dablérmi. Bušo zastupoval Petra Čepeka.
„Posadili nás do koča, ktorý prešiel popred kameru. Jednoduchá vec. Chlap, ktorý sedel vedľa mňa, sa však vždy pozrel priamo do kamery. Opakovalo sa to niekoľkokrát. Pri šiestom pokuse som ho chytil za ucho. Neotočil sa a záber vyšiel.“
Zemanovi Bušovskému na pohľadnici jedinému vidno celú postavu.
Herec zomrel pri natáčaní
Stalo sa to počas nakrúcania filmu Rytier šťasteny. Zachytával priemyselnú revolúciu a stavbu železnice. Točilo sa na Hutách a Borovom. Taliansky herec mal prejsť na koni pár metrov, otočiť sa a vrátiť. Niekoľkokrát si to vyskúšal. Nemal problém.
„Posledný záber bol ostrý. Pri otočke sa kôň otriasol a jazdca zhodil. Bol namieste mŕtvy. Nepomohol mu ani lekár, ktorý bol stále pri natáčaní.“
Bušo hral kováča. Mal kompletne vybavenú dielňu, oblečený bol ako kováč. Napriek tomu sa v tejto úlohe v zábere neobjavil.
„Vždy, keď zakričali kováč, museli sme s pomocníkmi začať trieskať kladivom do železa. Potrebovali len zvuk. Neviem načo som mal kompletnú dielňu.“
Želary
Vojnovú drámu natáčali aj v Zázrivej. Bušovi pridelili úlohu samostatného partizána prieskumníka. Večer po boji sedel spolu so siedmimi ukrajinskými hercami, partizánmi pri vatre a spievali. Najskôr prišla skúška. Ukrajinci zaspievali prvú slohu, čo režisérovi stačilo. Partizáni však nereagovali na jeho pokyny, aby prestali spievať. Poctivo zaspievali šesť slôh. Každá mala refrén. Vysvetlili im, že stačí jedna sloha. „Pokývali hlavami, a keď prišla ostrá, opäť zaspievali všetkých šesť.“
Kameraman pozrel záber a zistil, že mal málo svetla. Priložili na vatru a dolinou sa opäť nieslo šesť slôh. To už s nimi spieval celý štáb. Niektorí boli už veselí ako Rusi.
„Veľa svetla, zahlásil potom kameraman a spev sa zopakoval. Takto sa to preťahovalo do rána. Režisér rezignoval.“
Pri vatre sa niečo vypilo a panovala veselá nálada. Keď začalo svitať, na tábor zaútočili Nemci. Pri úteku mali ôsmi partizáni preskočiť plot.
„Zo spevu a vodky sme boli takí unavení, že sme sa naň len zavesili. Plot nevydržal váhu a spadol. Keď nám tento záber prehrali, všetci sa váľali po zemi od smiechu. Vyzeralo to komicky, preto ani tento záber vo filme nie je.“ Toto bol jediný prípad, kedy vo filme prehovoril.
Napriek tomu, že Bohuš Bušo z filmovania nezbohatol, herecké topánky na klinec nezavesil.
„Čakám a teším sa na dvadsiaty film.“
