Málokedy sa v nej vyskytne aj správa od nejakého známeho. Prednedávnom však výnimka potvrdila pravidlo. Kamarátka mi poslala veľmi zaujímavý odkaz na mladého kinematografa. Po dlhšom váhaní som na odkaz klikol a...
Zvykol som si, že komercia u nás zabíja všetko živé vôkol nás. Od talentov športových až po tie mediálne. Mladí umelci sa len veľmi ťažko predierajú pomedzi hustý smog klientelizmu. No napriek tomu ich to neodradí. Tvoria ďalej, bez okolkov. Je fajn sledovať ich výtvory a neúnavnosť. Jedným s nich je určite aj Marek Janičík, ktorého dve krátke snímky sa mi dostali pod ruku.
Krátkometrážne dokumenty Sizyfos a Kino Svet mali vo svete obrovské ohlasy. Sizyfos už získal dovedna päť ocenení napríklad z Čiech či Slovinska. Zaujímavé, no zároveň smutné je, že práva na vysielanie si zakúpila Česká televízia. Po RTVS ani chýru, ani slychu.
Práve reflexia osudu mladého Ladislava Žilinčíka ma chytila za srdce. Mladé chalanisko rozpráva svoj životný príbeh. Pokojne, potichu, nevnútene. Bez ladu a skladu priznal, že bol narkomanom. Vydal sa zlou cestou a chcel sa navrátiť na dobrý chodníček. V meste, v ktorom žil, to však nešlo, musel sa vydať inam, preč. Preč kvôli zabudnutiu, preč kvôli znovuzrodeniu.
A tak sa hlavne vďaka nevýslovnej láske rodičov vrátil späť do plnohodnotného života. Prvé dni boli podľa jeho slov drastické. Zamykanie izby či priväzovanie k posteli boli nevyhnutné. Šokujúce, ale efektívne.
Na svoj nový domov, dedinu nenachádza krivého slova. „Viete, keď jeden deň nejdem do obchodu po chlieb, tak mi ho predavačka odloží,“ hovorí Ladislav. „V meste vám povedia suché nemáme. To je dedina.“
Človeka prirovnal k papieru, lebo podľa neho je papier špecifický ako človek sám. Dá sa zložiť, prekladať rôznymi variáciami. Keď sa vám to však nepáči, môžeme to skúsiť znova. „Aj ja som bol ako papier. Rozhodol som sa rozložiť seba a skladať sa znova. Lepšieho, krajšieho.“ Neskúsime zložiť papier nášho života nanovo, inak, lepšie? Znie to až príliš jednoducho...
Tento neumelý a ľudsky vytvorený príbeh by chcel autor určite posunúť masám. Bodaj by sa mu to aj podarilo, veľmi by som si to želal, lebo po dopozeraní som sa usmieval. Prebúrať sa však cez hranú bolesť na jednej či farmárske etudy na druhej stanici bude symbolicky povedané sizyfovské.
