Klasické „nás sa to netýka“ to síce nie je, ale myslím si, že hlavné dopady ľudského šantenia na prírode nás minú. Buďme teda radi, lebo predpovede lichotivé nie sú. Známi ekológovia naprieč zemeguľou sa vyjadrili, že najväčším nepriateľom čistoty zeme sme my, ľudia. Ľudský mozog, ktorý už neraz ukázal, že mu je ekológia ukradnutá, bol, je a do budúcna určite aj bude strojcom rôznych vynálezov a zlepšovákov. A je to dobre. Veď si len skúsme predstaviť zajtrajšok bez mobilu, auta, televízie či banálnej práčky. Bez týchto pomôcok človek síce prežije, no stojí ho to mnoho síl. Mnoho síl však stojí našu planétu, no to nás akosi netrápi.
Katastrofa v Mexickom zálive, jadrový výbuch v ukrajinskej Pripjati, topenie sa ľadovcov v Arktíde, ubúdanie zrážok a s tým súvisiace vysychanie pôdy, stenčovanie ozónovej vrstvy, každodenný spoločník veľkých miest - smog, vyklčovanie „pľúc zeme“ v Afrike či ubúdanie pitnej vody. Toto je len malý výpis katastrof, ktoré ma na svedomí druh na vrchole potravinového reťazca. A bude horšie. To však nastane až o pár rokov a nás to trápiť nemusí. Veď obecne radi hádžeme zodpovednosť na iných, no nie? V tomto prípade to budú naši vnuci či pravnuci.
Vynára sa teda otázka, či je možné tento valiaci sa kolos problémov zastaviť. Samozrejme, že je. Malú čiastku zodpovednosti si plníme aj my. Recyklujeme odpad, snažíme sa neznečisťovať okolie, autá sú limitované prítomnosťou oxidu uhličitého v splodinách, ktoré vylučuje. Je dobré, že začíname od seba. Tak má byť. No obávam sa, že ekologickí stúpenci sa budú márne snažiť o nápravu v priemyselných tigroch akými sú napríklad Čína, Spojene štáty americké, Japonsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo. Pokiaľ tie nezačnú niečo robiť s touto nelichotivou situáciou, plnenie farebných kontajnerov v najsevernejšom kúte Slovenska vyjde prakticky nazmar.
Nedávno som na nemenovanej stanici sledoval dokument o tom, ako sme za jedno storočie zdevastovali Matičku Zem. Veľmi ma to zaujalo, i keď nie som zeleným aktivistom, ktorý tlačí veľryby do mora. Hovorilo sa v ňom najmä o tom, ako by Zem vyzerala bez nás. Bol to krásny pohľad. Jediným receptom na rehabilitáciu modrej planéty je jej vyčistenie. Ak by sa Zem „očistila“ od ľudskej rasy, tak by za sto rokov vyzerala ako za čias dinosaurov. A čo teraz? Nerecyklujme, zmiznime!
