Rodák z Vyšného Kubína, majiteľ hájovne v Oravskej Polhore, autor diel Hájnikova žena či Vlkolínsky`s family a mnohých ďalších, vedel veľmi dobre, aké šťastie ho zastihlo v podobe jeho rodiska. Literatúry chtiví nadšenci vedia, o kom je reč. Pavol Országh Hviezdoslav dal Slovensku i svetu mnoho krásnych diel. A človek mestského typu by sotva povedal, že môže pochádzať z takého zapadákova, akým v ich očiach Orava je.
A moc sa nemýlia, lebo naša milá Oravienka je skôr chudobná ako zazobaná. Skôr nájdete salaš so všakovakým zverstvom ako priemyselný komín. A ani mercedesy sa po našich tankodrómoch nepremávajú. Skôr naopak. Sme bedač, a podčiarkol to aj Hviezdoslav: „Orava, Orava, celá si boľavá.“ Ale vraví sa, že aj škaredé dievča má dobre srdce. To je silnou stránkou môjho rodiska.
Príroda je tu panensky nedotknutá. Medvede sa radi chodia pásť blízko našich domovov. Inak je tu bezpečne, kriminalita je pod úrovňou jednej vraždy na osem stoviek obyvateľov. Pre porovnanie Oravská Polhora má 3600 obyvateľov, to znamená jedna lúpež, dve krádeže a jeden a pol znásilnenia.
Mám to tu rád. Veď akoby aj nie, do kostola sa chodí pravidelne. Respektíve sa chodíme pravidelne do kostola tváriť, akí sme zbožní, maličkí a sakramentsky spravodliví. Mám rád aj pohľad na predné lavice, kde sedia najväčšie kádre z našej obce, tváriace sa, že všetko je ako má byť.
Keď sme sa triede predstavovali, tak sa veľa spolužiakov smialo. Pripadal som im asi ako sedliak v meste s ultramäkkou výslovnosťou. Na jednej strane ma to mrzí, na druhej strane to plní moje želanie. Vyčarovávať úsmev. Lebo v dnešnej pochmúrnej dobe úsmev akosi vymizol. A to je na škodu, lebo úsmev a smiech vraj lieči, ba dokonca aj prispieva k chudnutiu.
Možno to vyznie útočne, ale mrzí ma, že spolužiaci, a viacmenej aj pedagogický zbor, sa snažia zbrzdiť, čo zbrzdiť, dokonca celkom utratiť moje krásne ľubozvučné „Ľ.“ Ale ja sa nedám. Budem bojovať. Síce nie ako učiteľ z Banskej Bystrice proti našim počiernejším spoluobčanom, no nedovolím, aby ľúbozvučná slovenčina zhynula ako naši v bitke pri Moháči. Práve naopak. Ja vás všetkých nakazím, to budete koukat. Ja sa ho nevzdám, budete ma musieť trpieť ešte pár týždňov. Vari to vydržíte.
