NIŽNÁ. „Nejde o boom, toto slovo nevystihuje podstatu,“ hovorí rusistka, profesorka Eva Kollárová. „Rastieme a rozvíjame sa prirodzeným spôsobom, nenásilne narastá u študentov záujem o ruský jazyk aj o ruskú kultúru.“
V ostatnom období si nielen mladí vyberajú ako druhý cudzí jazyk ruštinu. Študujú ju učitelia nemeckého jazyka, páčiť sa začína aj angličtinárom. O ruskom jazyku, kultúre či spôsobe výučby bola aj minulotýždňová odborná celoslovenská konferencia.
Jednostrannosť nie je dobrá
Dušan Kazimír je pedagóg z gymnázia v Lipanoch. Učí slovenčinu, angličtinu a ruštinu. Lepšiu kombináciu si vraj ani nemohol vybrať. „Každý jazyk je okienkom do istej kultúry,“ hovorí. „V niektorých prípadoch sa však stáva iba dorozumievacím prostriedkom v obchode a biznise. Výhodou malých jazykov, akým je napríklad ruština, je ich napojenie na kultúru.“
Rusisti sa zhodujú, že nie je dobré robiť z angličtinárov či nemčinárov ruštinárov. Dôležité je dopĺňanie si vedomostí a všeobecný prehľad aj v oblasti cudzích jazykov. „Netreba sa striktne orientovať len na angličtinu,“ hovorí Kollárová. „Nie som proti angličtine, je potrebná, jeden západný jazyk by sme mali ovládať. Ale prečo robiť z jej výučby povinnosť? Jednostrannosť nikdy nie je dobrá. Aj ruština bola kedysi povinná a kam to až dospelo.“
Vzbudzovanie prirodzeného záujmu u študentov sa učiteľom darí. Keď pred pár rokmi Eva Kollárová vydala učebnicu v 40-tisícovom náklade, nie všetky knihy boli využité. Dnes by už spomínaný náklad nestačil. Na Slovensku je ruština po angličtine druhým najčastejšie vyučovaným jazykom. Predbehla nemčinu.
Ruština nie je ľahká
Rusistom nejde len o to, aby si ich študenti vedeli po rusky objednať jedlo, kúpiť oblečenie či lístok na vlak. Zhodujú sa, že chcú v prvom rade svojich zverencov naučiť čo-to o krajine a ruskej kultúre. „Aby ruština nebola len o konverzácii na plytké témy,“ povedala Eva Kollárová. „Aby boli naši učitelia kvalitní, kompetentní, vzdelaní.“
Takýto potenciál na Slovensku podľa nej máme. Deti, ktoré sa dobrovoľne dajú na ruštinu, by si však mali uvedomiť, že nejde o ľahký jazyk, hoci je tomu nášmu podobný. „Je oveľa ťažší, ako sa zdá,“ hovorí učiteľka Mária Matušíková, ktorá 40 rokov učí ruštinu na gymnáziu v Lučenci. „Je v nej veľa chytákov, no zároveň je krásna. Som rada, že sa obnovuje vzťah k ruštine.“ A vylepšiť ho môže aj jediná ruská knižnica svojho druhu na Slovensku. Otvorili ju na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Tisíc kníh do nej daroval Fond ruskej kultúry z Moskvy, ktorému šéfuje herec a režisér Nikita Sergejevič Michalkov. „Sú veľmi vzácne, dajú študentom to, čo im počítač nikdy nedá,“ povedala Kollárová.
Slovenského sprievodcu vydajú Rusi
S ruskými učebnicami a literatúrou bol problém najmä po revolúcii v roku 1989. V súčasnosti je kníh pre žiakov a študentov dosť. Dodávajú ich nielen slovenskí autori, ale aj českí. K základným učebniciam by sa hodilo aj zopár odborných. „S pomocou Evy Kollárovej som sa dostala k ruským autorom,“ hovorí Oľga Králiková, učiteľka zo strednej odbornej školy v Čadci. „Napísala som fakultatívnu učebnicu ruského jazyka pre slovenských sprievodcov. Je v nej osemnásť textov prezentujúcich Slovensko ako cieľovú krajinu pre rusky hovoriacich turistov.“
Hoci je kniha hotová už niekoľko mesiacov, dodnes vyšla len v dvoch exemplároch. Vydali ju Moskovčania. Slovenské inštitúcie na jej vydanie peniaze nemajú. Autorka oslovila ministerstvo zahraničných vecí aj agentúru pre rozvoj cestovného ruchu. Bez úspechu. A vyzerá to tak, že náklady za propagáciu našej krajiny smerom k bohatej ruskej klientele napokon zafinancujú samotní Rusi. „Ponúkli mi, že budú financovať jej vydanie. Pre Slovensko je to však hanba.“
