ZUBEREC. Poliaci obvinili z nezodpovednosti správcu útulne.
Psy v akcii
V útulni Beskiden-Vereinu na Babej hore chovali dva psy. Nemeckého ovčiaka a suku čuvača. Zvieratá zachránili život nejednému turistovi. Správca Stanislav Kowalik a službukonajúci záchranca z GOPR vychádzali zvečera, obyčajne za hmly, vetra, sneženia alebo mrazu spolu so psami na vrchol Babej hory.
Psy voľne pobehovali po podštítových skalách a poštekávali. Zmenou farby hlasu a štekotu dávali najavo, že zavetrili človeka alebo skupinu ľudí. Patrolujúci záchrancovia im poskytli pomoc alebo informáciu.
Úplná tma
Okolo 10. februára 1935 počul Kowalik na svojej kryštálke, (rozhlasový prijímač), že tlaková níž prinesie silný vietor a výdatné sneženie. Naozaj, vo štvrtok 14. februára vietor dosiahol stupeň uragánu. Husté sneženie znížilo viditeľnosť na minimum a samotná útulňa, postavená z kamenných blokov, sa chvela. Kowalik, ako obyčajne, sa chcel so psami vypraviť na vrchol. Keď otvoril dvere, vietor šľahol dovnútra chumáč snehu. Suka skučala od strachu a schúlila sa pod prahom.
Pod vplyvom vytrvalého sneženia nastala úplná tma ešte pred večerom. Na druhý deň ráno, 15. februára, už bolo pekne. Okolo obeda počul Stanislaw ujúkanie manželky. Prichádzala na lyžiach z Veľkej Lipnice – Prívarovky v sprievode veliteľa milícií z Jablonky. Na veliteľstvo prišla správa, že sú nezvestní štyria lyžiari, ktorí 14. februára prechádzali cez sedlo brána až na vrchol Babej hory. Boli to skauti, ktorí na lyžiach šliapali až z Pilska. Dňa 18. februára prišli do útulne štyri osoby z Andrychova s prosbou o začatie pátrania.
V provizórnej truhle
Zapojili sa doň siedmi ľudia vrátane Kowalika. Ten pri obhliadke poľany nad ochranným lesom objavil prvú obeť tragédie – bola to žena. Zahynula 150 metrov od útulne. Bokom od nej našli muža. Telo ďalšej ženy našli pod závejom pri chodníku z Veľkej Lipnice do útulne. Pozostatky Kazimierza Fryśa, posledného z partie lyžiarov, našli dvaja pašeráci až začiatkom mája 1935 pri horárni na Zošákovej poľane nad Prívarovkou. Mal ešte toľko síl, že zišiel celým zalesneným južným svahom Babej hory až nad Prívarovku. Vysilený si sadol pod strom a opretý o jeho kmeň zomrel. Telo odviezli rodičia z Andrychova v provizórnej truhle.
Miesto smrti prvých troch obetí označil Kowalik palicami. Po zmiznutí snehu tam postavil drevené kríže. Napísal na ne údaje o každej obeti. Jeden z nich nahradila rodina kamenným krížom.
Podozrenie
Tragédia mala širokú publicitu v Poľsku. Písalo sa, že počas tragickej noci v útulni nikto nebol a že nesvietilo signálne svetlo. Preto tam lyžiari nemohli trafiť. Kowalika zavolali na výsluch na policajnú stanicu v Jablonke. Veliteľ milície však dosvedčil, že Kowalik v útulni naozaj bol. Neskôr ho vypočula krakowská prokuratúra, po objasnení faktov ho zbavili obvinenia z nezodpovednosti.
Zhoda náhod
Hlavnou príčinou tragédie bola zhoda náhod. Predovšetkým, skautov krajne vyčerpala lyžiarska túra z Pilska na Babiu horu. Na vrchole ich zasiahol uragán, sprevádzaný silným snežením. Bolo chybou, že sa rozdelili a nehľadali útulňu Beskiden-Vereinu spoločne. Neskúsenosť a precenenie síl sa podpísali pod najväčšiu tragédiu v histórii babiohorskej turistiky a lyžovania.
