TVRDOŠÍN. Zlákať na plyn sa dali mnohí. Dnes je však v severných regiónoch len doplnkovým kúrením. Drevo, uhlie, piliny, ba aj šušky. Ľudia sa vracajú k tradičným palivám.
Čo hora dá. Ale je to drina
„Plynom kúrim len na Vianoce, kvôli pohodliu,“ hovorí Ján z Habovky. Na zimu sa jeho rodina pripravuje niekoľko týždňov. Čistí horu od suchárov, popadaných stromov, konárov. „Zväčša v ťažko dostupných miestach. Odtiaľ kmene či haluzinu vynášame ručne na miesto, odkiaľ sa dá odviezť autom.“ V lese strávi s manželkou a deťmi aj dva týždne, potom pár dní palivo zvážajú, ďalší týždeň doma pília. Nesťažuje si. „Som rád v hore. Samozrejme, deti frflú, ale pomôžu. Kedy inokedy by sa naučili chotárne názvy, ak nie v teréne?“
V mnohých domácnostiach používajú na rýchlejšie dosiahnutie teploty v peci šušky zo smreka. Nazbierať 30 až 50 vriec je tiež drina, ale zadarmo.
Drevo, uhlie, piliny
Pätnásť kubíkov dreva, desať až pätnásť uhlia a pätnásť kubíkov pilín. To je v domácnosti Stanislava zo Zábiedova bežná zásoba na zimu. Stačí? „Musí.“ Viac tepla si z dôchodku kúpiť nemôže. Ak je zima tuhá, k televízorom sa ľudia lepšie oblečú. Plyn ako palivo používajú len na varenie. Alebo pri mínus tridsiatich.
Milan z Tvrdošína si po zavedení plynu nechal klasickú pec len na pálenie papierov či bežného odpadu z domácnosti. Vtedy stál kubík plynu 1,90 Sk, dnes viac ako 50 centov. „Na zárobky v regióne je to luxus," hovorí. „Kým vládzem, pripravím si po fajrontoch na zimu drevo. Aspoň sa hýbem.“
Pre rodinný dom kúpi Tvrdošínčan 12 kubíkov palivového dreva, k tomu dve tony uhlia. Temperuje plynom, keď teploty klesnú, zakúri v peci. „Hnedé uhlie v noci udrží pahrebu, ráno ide do pece opäť drevo," dodáva Milan. „Vykurovanie drevom a uhlím je o polovicu lacnejšie ako plynom. „Ale treba sa obracať.“
Špeciálna energetická vŕba
Najmä na severnej Orave sa do popredia dostáva aj špeciálna rýchlorastúca energetická vŕba. Odskúšali ju v krivskej stanici Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva. Jej spracovanie je oproti iným voľne rastúcim krovinám menej prácne. Má menej bočných výhonkov, prúty s priemerom osem až deväť centimetrov dorastajú do výšky takmer desať metrov. Výhrevnosť je približne na úrovni ostatných tvrdých drevín.
„Zaujímajú sa o ňu najmä starší ľudia, ktorí majú nazvyš poľnohospodársku pôdu,“ hovorí Ján Daniel z výskumnej stanice. „Takto ju využijú a pomôžu si s palivom na kúrenie.“
