DOLNÝ KUBÍN. „So zámerom spojenia sme oboznámili riaditeľov oboch škôl,“ povedal hovorca mesta Jozef Kaščák. „Robíme ekonomické a personálne analýzy.“
Po vypracovaní uceleného koncepčného zámeru materiály prerokujú jednotlivé rady škôl, komisia školstva a následne mestské zastupiteľstvo.
Termín pre podanie prípadného návrhu na zmenu v sieti škôl je 31. marec 2013.
Dve zušky
Radnica sa môže pochváliť dvoma vlastnými umeleckými školami. Za zrod ZUŠ Ivana Ballu môže zamatová revolúcia.
Výsledkom sú dve školy s výbornými výsledkami. Talenty pre Európu, Violino Arvenzis, Bohúňova paleta, Inšpirácie, Festival Ivana Ballu sú medzinárodné podujatia, o ktorých sa hovorí nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
K tomu treba pripočítať množstvo benefičných koncertov, bezplatných vystúpení a s tým spojenú pozitívnu reprezentáciu mesta.
Všetko však stojí peniaze. Mesto šetrí a škrtom sa nevyhla ani kultúra a školstvo. Podľa radnice by zlúčenie škôl malo priniesť úspory.
Dôležité sú peniaze
„Zlučovanie je veľká sprostosť,“ povedal Karol Hromádka, riaditeľ ZUŠ I. Ballu, ktorú navštevuje 660 detí.
„Školy majú dostatok žiakov. Mesto na ne nedopláca, ale získava. Ak toto budeme rušiť, súkromné zušky si budú mädliť ruky.“
Tvrdenie podporil číslami. Podľa neho mesto nedáva celú dotáciu od štátu školám. Časť si necháva a posúva ich do oblastí, kde peniaze chýbajú. „Minulý rok sme navyše z nášho rozpočtu dali osemtisíc eur pre materské školy.“
O finančnom prínose nie je presvedčený ani Michal Janiga, riaditeľ ZUŠ P. M. Bohúňa. S kolegami sa stará o 700 žiakov.
„Ako umelec a pedagóg nepozerám na finančnú stránku. Toto nie je spôsob, ako ušetriť rozhodujúce peniaze. Plat prepusteného riaditeľa mesto nezachráni a ani nepoloží.“
Vzťahy sú určujúce
Riaditelia majú úplne iný názor na zlúčenie, pokiaľ ide o možný nefinančný prínos. Hromádka tvrdo odmieta postup radnice.
„Len cez moju mŕtvolu. Ak to urobia, prídem na mestské zastupiteľstvo a všetky ocenenia, ktoré som dostal, im tam položím. Takto chcú pochovávať talenty.“
Janiga sa na celú vec pozeral optimistickejšie. Situáciu prirovnal k zjednoteniu Nemecka. Silnejší pomohol slabšiemu, sila narástla.
„Pre mňa je lákavá myšlienka spojenia síl. Všetci pedagógovia umeleckého školstva by sa sústredili na deti. Deti by neboli nástrojom a rukojemníkmi v nezdravom konkurenčnom boji, ale cieľom.“
Obavy má z iných vecí. „Tak, ako sa školy podivným spôsobom rozdelili, tak by sa principiálne mali zlúčiť. Ale poznajúc okolnosti a obávajúc sa rôznych zákulisných ťahov a zvláštnych vecí, mám pochybnosti, či to prebehne korektne, čisto, pravdivo a spravodlivo. Vzťahy medzi niektorými ľuďmi nie sú korektné a vzťahy sú určujúce. Ľudia by mali zabudnúť na minulosť.“
Podľa neho niektorí ľudia, spomedzi zamestnancov, pedagógov, radnice, zastupiteľstva či rodičov, môžu vyvinúť úsilie na ovplyvnenie zlučovania.
„Tlaky môžu byť rôzne. Človek, ktorý by sa dostal na miesto riaditeľa, by možno nemohol hľadieť na hlavnú métu, ktorou je umenie. Mohol by sa zamestnať tým, ako sa niekoho zbaviť, alebo sa niekomu zavďačiť.“
Zaujímavý názor na boj dvoch škôl má Ľuboš Moľa. Jeho dcéra Diana sa v jednej z nich učí hrať na gitaru.
„Je mi jedno, či sa zlúčia, ako sa budú volať. Je mi jedno, či ju budú učiť hrať Rómovia alebo učitelia v ZUŠ. Hlavne nech ju to baví a vzdeláva sa."
