ZUBEREC. Dominanta Bielej Oravy pochovala v rokoch 1919 – 1966 najmenej osem ľudí.
Jakub Sobeňko
Na jar roku 1919 našiel Stanislaw Kowalik, adoptívny syn chatára Świerczka, na Babej hore telesné pozostatky človeka. Pokope ich držala len uniforma rakúsko-uhorského vojaka. Bola tam aj čiapka s cisárskym odznakom a plátenné topánky obšité kožou.
Vo vrecku uniformy Kowalik objavil notes s papiermi a jedenásť vojenských červených rýnskych. Medzi papiermi boli listy od sestry nebohého, učiteľky z Podlipan pri Ľwowe. Písala ich bratovi do poľnej nemocnice v Taliansku. Mŕtvy vojak sa volal Jakub Sobeňko. Prečo a kedy sa dostal pod štít Babej hory sa už nedalo zistiť.
Chatár hrobárom
Na nález mŕtvoly upozornil Stanislaw Kowalik československé hraničné orgány. Vtedy totiž južné svahy Babej hory, aj s hornou časťou Veľkej Lopnice – Prívarovky, patrili až do 5. júna 1924 Československu. Hraničiari so starostom prikázali Kowalikovi poliať mŕtvolu karbolom a zakopať. Vykopal hrob, uložil doň telesné pozostatky a nad hrobom urobil kamennú mohylu.
Na drevený kríž nad ňou napísal meno a priezvisko, dátum narodenia a objavenia mŕtvoly. Po určitom čase napísal list Sobeňkovej sestre a poslal jej nájdené papiere. Dostal odpoveď s poďakovaním za pochovanie brata a s odkazom, že pre chorobu a veľkú vzdialenosť nemôže hrob navštíviť.
Doteraz sa nevie, prečo Sobeňko prechádzal práve cez Babiu horu, ktorá sa mu stala osudnou.
Osudný október
Počas jednej výpravy krakowského oddielu karpatského spolku lyžiarov, pri uragánovom vetre a 30-stupňovom mraze, strhla lavína vo východnej časti babiohorského masívu skúseného lyžiara Bobrzyňskiego.
Anna Frantová z Dolnej Zubrice sa v polovici októbra 1931 vracala pešo zo Zawoja na Oravu. Keď prechádzala cez sedlo Krowiarky (Lipnické sedlo), tak husto snežilo, že stratila orientáciu. Štyridsaťsedemročná žena od vysilenia spadla a zmrzla. V nasledujúcich dňoch sa začalo otepľovať a snehová pokrývka z Babej hory zmizla. V novembri už Babia hora vyzerala príjemne a nevinne. Nikto by neveril, že mesiac dozadu zobrala život žene, ktorá chodník dobre poznala.
Neprežil voliar ani odpasníci
Na južných svahoch Babej hory sa po prvej svetovej vojne pásol dobytok a ovce z Rabčíc a Veľkej Lipnice. Pastierov často trápil dlhotrvajúci dážď, chlad a prudké vetry. Vtedy bolo treba dobytok zahnať nižšie, aby ho neporanili lámajúce sa stromy.
Jeden taký uragán zasiahol 3. augusta 1925 Babiu horu naplno. Zahynul voliar Vincent Živčák z Veľkej Lomnice a dvaja pomocní pastieri. Boli to tzv. odpasníci Karol Lach a Emerik Sklarčík. Tragédia hlboko zasiahla všetkých majiteľov stáda na Babej hore. Ťažko bolo zohnať aj ďalších odvážlivcov za pastierov.
Vincent Kocúr
Napokon úlohu voliara prevzal odvážny dobrodruh, spevák a tanečník Vincent Kocúr. Pochádzal z Rabčíc, ale priženil sa do Veľkej Lipnice – Prívarovky. Veril legende o otváraní pivníc s pokladmi na Babej hore cez svätojánsku noc. Vraj vtedy čakával pod vrcholom, no poklad mu vždy pre nejakú príčinu unikol.
Vincent Kocúr reprezentoval typ gorala - rozprávača s ostrým jazykom, zvučným hlasom a dobrou pamäťou. Vo folklórnom súbore Emila Miku bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom. Zomieral v roku 1963, spievajúc goralské piesne.
Vrátil sa navždy
V polovici apríla 1951 vystúpil na vrchol Babej hory 34-ročný právnik Alexander Starzeński zo Suchej Beskydskej. Tam ho skontrolovala hraničná služba a pre nedoloženie totožnosti osobnými dokladmi ho odviedla na hraničný útvar na Prívarovke. Po objasnení totožnosti ho prepustili.
Ešte pred večerom sa chcel vrátiť do útulne na Markowych Sczacwinach. Na vrchole Babej hory ho zasiahol prudký vietor a sneženie. Prírodným živlom podľahol a zamrzol. Telo našli po troch dňoch neďaleko štítu Babej hory.
Začiatkom augusta 1966 stúpil na kameň, stratil rovnováhu a padol pod vrchol Babej hory 47-ročný ekonóm z Krakowa. Pri páde sa na krčnej chrbtici poranil tak, že napriek oživovaniu zomrel.
