Oravčania sa vždy snažili, aby v územnom členení Slovenska mali svoje miesto. Z hľadiska histórie je lokálpatriotizmus silný. Ako je to s ekonomickým patriotizmom?
Sú Oravčania lokálpatrioti aj dnes?
U súčasnej mladej generácie sa vzťah k regiónu rozvíja pomerne dostatočne aj vďaka akciám, ktoré sa na Orave v ostatných rokoch tak intenzívne rozprúdili. Ľudia už nevnímajú Oravu ako chudobnú ani vzdelaním, ani materiálnym zabezpečením. A uvedomujú si svoje korene.
Napriek tomu odchádzajú do zahraničia.
To je silný fenomén, ktorý sa prejavuje zvlášť na Orave. Mnohí odchádzajú, ale Oravu neopúšťajú. Idú do sveta zarobiť peniaze, aby doma mohli zveľadiť materiálno. Ľahšie sa buduje lokálpatriotizmus, keď máme niekde vlastný dom, keď sme niekde zasadili strom. Dočasné bývanie nás k miestu tak neviaže.
Oravčania vnímajú Oravu nielen kvôli peknej krajine, ale aj kvôli koreňom.
Jedna vec sú korene, druhá ekonomické zázemie.
Často, a v mnohom, sa nám snažia nahovoriť, že sme Európania. Ale my by sme mali byť najprv Oravci, potom Slováci a až potom Európania. A patriotizmu sa netreba brániť ani v ekonomickej oblasti, najmä v nastávajúcom období. Treba podporovať ekonomickú aktivitu v regióne, v ktorom žijem. To je dnes trend. Štát by mal vytvárať podmienky na to, aby sme mohli normálne fungovať, aby sme mohli podnikať. Ale ďalší rozvoj regiónu je na ľuďoch.
Keďže som poľnohospodár, môžem povedať, že najľahšie to ide cez potravinovú sebestačnosť. Mať dostatok vlastných potravín je základ. Tak to bolo od nepamäti na každom gazdovstve. Takže sebestačnosť v potravinách a spotreba domácich produktov by mala byť dominantná.
Môžeme si pomôcť sami?
Áno, netreba čakať na vládne nariadenia, vyhlášky, doporučenia. Obnovovanie miestnych možností považujem za základ ekonomického patriotizmu. Ak sa dá, kúpim u domáceho obchodníka. Ak sa dá, navštívim domáce služby. Ak sa dá, uprednostním domácu krčmu. Až potom sa vyberiem do ďalších systémov.
To by sme si mali uvedomiť a skúsiť sa tak správať. Mali by sme kupovať slovenské produkty, využívať slovenské služby. Nesmieme sa dať zastrašiť výzvami typu, že ekonomický nacionalizmus je vo svete prekonaný, že máme byť otvorení, multikulturálni, že máme všetko cudzie prijímať.
Zahraničné výrobky sú ale často lacnejšie.
Takéto vnímanie je určite krátkozraké. Áno, každý podnikateľ kalkuluje s cenou, snaží sa nakúpiť čo najlacnejšie, napríklad v susednom Poľsku. Ale akosi sa zabúda na kvalitu. V ostatnom čase bolo veľa afér, ktoré nás mohli presvedčiť, že nie všetko lacné je dobré, že možno treba kupovať menej, ale kvalitnejších výrobkov. A najradšej domácich.
Je známe, že jeden poľnohospodár dokáže vytvoriť štyri až päť pracovných miest v nadväzujúcich službách. Ale keď sa začnú rapídne znižovať stavy hydiny, dobytka či oviec, vidiek začne vymierať. A to už bude predzvesť konca.
Dokázalo by byť Slovensko sebestačné v potravinách?
Viac ako 55 percent potravín dovážame zo zahraničia. To sa musí postupne znova preklopiť v prospech domácich produktov. Napríklad Poliaci konzumujú až 85 percent vlastných potravín, Česi 75. Vo vyspelých štátoch je silný ekonomický nacionalizmus, teda tam by domáci nekúpili oravský korbáčik zo Zázrivej, nech by bol akokoľvek pekne zapletený.
Hovorím o poľnohospodárstve, pretože som poľnohospodár. Ale rovnako by to malo byť aj v iných oblastiach.
Príkladom, že to ide, by mohlo byť ovčiarstvo. Všimnime si, ako pomohla osveta bryndzi. Väčšina oravských produktov sa skonzumuje v regióne. Ovčiarstvo upadalo, ale v ostatných troch rokoch sa začalo blýskať na lepšie časy. Bryndza je úžasná, je naša, je to probiotikum, ku ktorému sa vieme ľahko dostať. Síce si za ňu trochu priplatíme, ale vieme, že je kvalitná a nepančovaná. Tak by to malo byť. Mimochodom, ovčia bryndza spoza hraníca je ovčia iba z troch percent.
Podobne by sa mohla zvýšiť domáca spotreba kravského mlieka, mäsa a podobne. Ale určite je oveľa viac oblastí, kde patriotizmus môže zohrať významú rolu. Napríklad aj cestovný ruch. Nie že by sme navštevovali domáce penzióny, to nie, ale ak budeme poskytovať kvalitné služby, domácu gastronómiu, vytvárame pracovné príležitosti napríklad pre kuchárov, cukrárov a ďalší personál.
Ale ekonomický patriotizmus súvisí aj s kúpnou silou obyvateľstva.
Áno, darmo budeme žiadať ľudí, ktorí zarábajú 300 eur, aby kupovali drahšie slovenské výrobky. Samozrejme, kúpyschopnosť Slovákov musí byť vyššia, aby boli lepší patrioti.
Viem, že nemôžeme teraz očakávať, že sa na slovenské výrobky vrhneme masovo a budeme kupovať iba tie. Ale tam, kde sa to len trochu dá, treba podporovať spotrebu domácich produktov a tak sa snažiť o patriotizmus, ktorý Orave vždy pomáhal. A ak sa vrátim do histórie - keď boli Oravci silní lokálpatrioti, tak sa dokázali na slovenskej i svetovej úrovni presadiť. Vďaka silnému zázemiu za sebou.
