ORAVSKÁ POLHORA. Žiadosť o zápis posielal obecný úrad pred mesiacom. K žiadosti pridal súčasné i historické fotografie, dostupné informácie o gajdošoch i podujatiach, pri ktorých sa tieto nástroje používali a stále používajú.
Vytlačili ich husle
„Gajdošská kultúra bola základným prvkom kultúry celého Karpatského oblúku,“ hovorí Ivan Matis z obecného úradu. „Úpadkom valašstva a jeho kultúry však gajdošstvo zaniklo, aj keď niektoré znaky sa zachovali. Gajdy postupne nahrádzali sláčikové nástroje.“
Podľa Matisa si táto kultúra a jedinečný nástroj zaslúžia byť súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Majú viac ako štyritisíc rokov, nachádzajú sa v každej kultúre.
V celosvetovom zozname už jedny gajdy sú. Bulharské. „Sú však typické len pre určitú oblasť. Zaujímal som sa aj o škótske gajdy, ktoré tam nie sú. Vraj preto, že nemali ľudový charakter, ale vojenský,“ povedal Matis.
Oravskopolhorčania chcú zapísať gajdy do UNESCA najmä kvôli celospoločenskému uvedomeniu si regionálneho kultúrneho dedičstva a bohatstva. „Ukázalo by sa, že gajdy sú pevnou súčasťou kultúry Slovenska, gajdošská kultúra a tradícia by sa ľahšie rozvíjala. Keď sa o nej nevie, nemôže sa ani rozvíjať.“
Štyritisíc rokov
Gajdy sú ľudovým hudobným nástrojom, používali ich už obyvatelia starovekého Grécka. Pôvodne to bol jednoduchý dychový nástroj, ktorý vznikol pravdepodobne pred štyritisíc rokmi v Egypte a prednej Ázii. Odtiaľ ho šírili do sveta pastieri. Do Európy sa dostali najmä vďaka mnohým arabsko-tureckým nájazdom.
Gajdy hrajú len na osem tónov, preto je ich hra jednotvárna. Fungujú na princípe vháňania vzduchu cez mech uložený v podpazuší hudobníka cez plátok do píšťalky s otvormi. Tón vzniká pri uzatváraní otvorov píšťaly prstami. Škótske gajdy fungujú na trochu odlišnom princípe. Vzduch sa do nástroja nevháňa mechom, ale ústami.
