ZUBEREC. Podceniť poveternostné podmienky, nebezpečné terény i vlastné sily sa nemusí oplatiť.
Takmer bez šance
V Spálenom žľabe v Roháčoch spadla 31. decembra 2005 obrovská lavína. Valiaca sa masa snehu strhla tri stany spiacich českých turistov. Tlač ich prezentovala ako horolezcov. Asi to nebola pravda, lebo skúsení horolezci by si nepostavili stany v čase vyhlásenia štvrtého stupňa lavínového nebezpečenstva v evidentne lavinóznom svahu. Silný vietor a husté sneženie lavínové nebezpečenstvo ešte zvyšovali.
Obrovská masa utrhnutého snehu mala v dopadovej dráhe hrúbku až päť metrov, takže šanca na prežitie bola minimálna. Zachránil sa len jeden turista, lavína ho vyvrhla na povrch. Vyhrabal sa spod snehu a oznámil nehodu Horskej záchrannej službe na Zverovke (HZS).
Siedmi nešťastníci
Na záchrannej akcii sa zúčastnilo 46 záchranárov z HZS a 13 pracovníkov lyžiarskeho strediska. Pomáhalo im osem lavínových psov. Na parkovisku pri spodnej stanici lomeného vleku Tatrapoma boli pripravené dva vrtuľníky z Popradu, jeden z Poľska, dve sanitky, skútre a ratraky. Aj napriek rýchlemu presondovaniu lavínoviska a nájdeniu zasypaných lekári konštatovali už len smrť.
Boli to nešťastníci: Štepan Myslivec, Zdeněk Král, Ján Karas, Petr Michlík, Petr Čuchal, Vlastimil Škoda a Jana Stehlíková. Lavínové nešťastie v Spálenom žľabe bolo piate najhoršie v histórii Slovenska. Turistov a lyžiarov by malo nabádať k opatrnosti a nepodceňovaniu poveternostných podmienok a nebezpečných terénov. Radosť z túr alebo lyžovačky pocítia len vtedy, keď sa z Roháčov vrátia živí a zdraví.
Posledná vychádzka
Osobitný prípad smrteľného nešťastia v kolektíve bývalých spolužiakov z gymnázia v Trstenej opisuje Wendelin Waclawiak, právnik z Krakova. Pochádzal z Podsklia na poľskej Orave, na trstenskom gymnáziu študoval počas prvej svetovej vojny.
Nešťastie opisuje takto: Po opustení Trstenej sa naše cesty na dlhý čas rozišli, nemali sme možnosť byť v kontakte. Nedávno, po uplynutí 50 rokov, vyhľadal ma v Krakove premilý a prevzácny kolega Alojz Bulla. V prvej chvíli som ho nepoznal, ani on mňa, aj ja som stačil ošedivieť a ostarnúť. Prežili sme nanovo v niekoľkých hodinách dávne a šťastné študentské časy a dohodli sme sa uskutočniť spoločné stretnutie so žijúcimi kolegami. Prvé bolo v roku 1966 na Zverovke, zišlo sa nás šesť spolu s rodinami. Na ceste k roháčskemu vodopádu Janko Grígeľ zoslabol na srdce a v lone prekrásnej prírody ukončil život. Rozišli sme sa v smutnej nálade.
Smrť v Pálenici
Aj ďalšia tragédia v Roháčoch postihla starých ľudí. Dňa 7. septembra 1996 v sedle Pálenica zahynuli od vyčerpania dvaja českí turisti: 73-ročný František Krumpolec a 67-ročný Zdeněk Teichman. Mŕtve telá zniesli z Roháčov záchranári HZS zo Zverovky. Z uvedeného vyplýva, že starí alebo zoslabnutí ľudia by nemali hazardovať so životom na náročných roháčskych túrach.
