ZÁPADNÉ TATRY. S rannými hmlami a nízkymi teplotami ubúda v lesoch potrava. Práve jej nedostatok je dôvodom sťahovania vtákov do oblastí, kde si počas zimy potravu na prežitie nájdu.
Odlietajú aj dravce
„Dominantnými sťahovavými druhmi sú vtáky viazané na hmyz,“ hovorí Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP). „Preto hmyzožravé dážďovníky či lastovičky odlietajú z týchto oblastí na juh medzi prvými.“ Z tatran-ských lesov pred zimou odletí aj množstvo ďalších druhov.
Odlietajú škorce, škovránky, kolibkáriky, trasochvosty, strakoše, niektoré druhy drozdov, strnádok a ľabtušiek. Neprezimujú tu ani penice, žltochvosty, skaliariky a vzácne muráriky. Keď začnú zamŕzať plesá, zmiznú aj kačice divé. Nie všetky druhy vtákov však odlietajú do tisícky kilometrov vzdialených teplých krajín. Niektoré zletia iba do nižších polôh.
„V podhorí Tatier sa môžeme počas zimy vzácne stretnúť s čvrlikavýmí kŕdlikmi chochláčov severských, živiacich sa bobuľami kríkov a jarabiny vtáčej,“ hovorí Vladimír Michalec, lesník z ochranného obvodu Habovka ŠL TANAPu. „Z dravcov sa južnejšie presúva myšiak lesný. Sťahuje sa aj orol krikľavý, sokol lastovičiar či kaňa močiarna.“
Zostáva vodnár i kuvičok
Zimu v Tatrách prežije okrem prilietajúceho myšiaka severského aj orol skalný, sokol myšiar, jastrab veľký či lesný a krahulec. Okrem krkavca zostávajú v lesoch národného parku aj menšie vtáky.
„Najmä všetky druhy sýkoriek, vtáčence stehlíkovité, medzi nimi aj vzácna čečetka,“ hovorí Vlado Michalec. „Neodlieta ani brhlík lesný či ďatľovité vtáky. Na nezamŕzajúcich potokoch celú zimu vídať vodnára. Zo zasneženého lesa neodlietajú lesné sovy a sovičky, či už je to pôtik kapcavý alebo kuvičok vrabčí, vzácne lesné kury ako hlucháň, tetrov, jariabok.“
Niektoré druhy, napríklad drozdy čierne a žltochvosty domové, sa vďaka miernejším zimám pokúšajú v Tatrách i prezimovať.
Zimujúce vtáky sa živia najmä semenami stromov, kríkov, rastlín, púčikmi či hmyzom ukrytým pod kôrou. „Dravce a sovy lovia myši, drobné spevavce, mnohé nepohrdnú zdochlinou, o ktorú sa delia so strakami a krkavcami,“ povedal Hybler. „Sojky a orešnice lúskajú semienka liesky a limby s vysokým obsahom výživných látok. Sýkorky, pinky a mnoho ďalších druhov s obľubou navštevuje kŕmidlá naplnené slnečnicovými semienkami a lojom, vďaka čomu dokáže prežiť zimu viacero z nich.“
