Karol Wojtyla nám navždy utkvel v pamäti. Historici sa zhodujú, že to bol najvrúcnejší pápež, akého kedy Rím mal. Obdobné názory panujú aj v tom, že svet už lepšieho pastiera mať nebude.
Niečo podobné, i keď v neporovnateľne menšom rozsahu, sa pred niekoľkými dňami odohralo aj v našej obci. Najsevernejší kút Slovenska sa po siedmich rokoch rozlúčil so svojím pastierom. Istú symboliku možno nájsť i v Knihe kníh, kde číslo sedem znamená plnosť. Správne. Bol to farár plný milosti, elánu, lásky, porozumenia a trpezlivosti, keďže musel znášať polhorské výkyvy.
No nie vždy boli dni ružové. S veľkým sebazaprením sa zúčastňoval mládežníckych aktivít, turistických výletov či športových podujatí. Neúnavne okresával nás mladých i deti, hoci, bohužiaľ, máme s odstupom času k tajomstvám kresťanskej náuky čoraz ďalej. Napriek obrovským zdravotným problémom na ňom nikdy nebolo badať únavu či poklesky.
No nielen o zábave bola sedemročná anabáza otca Milana, ako ho v krásnej, jemu venovanej piesni nazvali naše deti. Adorácie, duchovné obnovy, spovede, cvičenia a nezabudnuteľné kázne. No nielen to. Prebudovanie parkoviska, realizácia projektu sochy blahoslaveného Jána Pavla II. a následné prijatie pozvania na jej vysvätenie od kardinála Stanisława Dziwisza, dlhoročného sekretára a pravej ruky rodáka z neďalekých Vadovíc – vrcholné dielo, ktoré pozdvihlo prestíž, ale hlavne ducha v našej farnosti.
No pán farár Milan to nemal vôbec jednoduché. Veriaci boli plní očakávania, keďže jeho predchodca striktným dodržiavaním regúl Cirkvi nenapĺňal naše očakávania. Boli sme zvedaví, čo prinesie usmievavý, trochu guľatejší pán s riedko osídlenou hlavou a ako sa s neľahkou úlohou popasuje. Vyšlo mu to na výbornú.
Keď ho v roku 2005 pán dekan voviedol do kostola a uviedol ho do úradu, nik ani len netušil, že po pár rokoch, ktoré ubehli ako voda, sa bude Kostol Božského Srdca Ježisovho v Oravskej Polhore slzavo lúčiť s vlastným pastierom.
Teraz už pán farár zarezáva na Liptove v inej vinici Pánovej, ktorá určite potrebuje robotníkov. Oni určite netušia, akého kňaza im tam biskup priviedol. To isté si hovoria aj v Liptovských Matiašovciach, odkiaľ k nám zavítal náš nový vinohradník otec Marián.
