ORAVSKÉ VESELÉ/ CHLEBNICE. Dva týždne v španielskych Pyrenejách, život v opustenej kamennej dedine, tri týždne putovania naprieč Kolumbiou, audiencia u španielskeho kráľa či týždňový pobyt na vojenskej lodi. Gabriela Labjaková z Oravského Veselého a Mária Vigľašová z Chlebníc strávili časť leta v španielsky hovoriacich krajinách.
Za dobrý prospech
Gabika sa dozvedela o možnosti požiadať Španielske kráľovstvo o štipendium od španielskej ambasády. Letné tábory sú určené pre študentov s dobrým prospechom. Každý si mohol vybrať tábor v rôznych častiach Španielska. Gabika namiesto mora volila hory.
„Dole bolo v tom čase 45 stupňov. Nemám rada také horúčavy. Hore bolo príjemne, do 32 stupňov.“ Horskú dedinku si oravská študentka vybrala aj pre lásku k horolezectvu a turistike.
Hradný komplex
Opustená dedina vysoko v horách Gabiku uchvátila. Okrem animátorov a päťdesiatky študentov boli kamenné, viac ako storočné budovy, opustené. Ľudia odtiaľ postupne odchádzali po druhej svetovej vojne a po tom, ako sa v okolí začali stavať veľké priehrady. Úlohou študentov z rôznych kútov Európy je starať sa o zachovanie tamojšieho kultúrneho dedičstva, aby zo starých budov nezostali ruiny. „Je tam krásne, dedina vyzerá ako hradný komplex. Aj vďaka táborom je v takom dobrom stave,“ hovorí Gabika.
Námestie opustenej dedinky Búbal, v ktorej strávila Gabriela dva týždne prázdnin. FOTO: ARCHÍV GL
Študenti mali na každý deň pripravený bohatý program. Ráno ich budila rocková hudba, po neskorých raňajkách skrášľovali dedinu, niektorí pomáhali v kuchyni, upratovali izby, zbierali zeleninu, čistili okolie, opravovali cesty. „Učili sme sa, ako sa čistí čistička, ako efektívne šetriť energiou. Každý deň sme mali na výber rôzne náučné aktivity. Dozvedeli sme sa, ako kedysi žili ľudia v Španielsku, o ich kultúre, ako pracovali s krosnami, chlapci sa učili pracovať s drevom. Skúšali sme horolezectvo, chodili na túry, bicyklovať.“ Po obede čakali na účastníkov rôzne exkurzie. Keď bolo teplejšie, neváhali sa vykúpať v neďalekej priehrade. Večerným centrom stretávania bol kostol.
Gabika si dvojtýždňový pobyt v horách nevie vynachváliť. „Bola to zatiaľ najlepšia skúsenosť v mojom živote, získala som veľa nových znalostí, priateľstiev, zlepšila som sa v jazyku. Človek je tam bez internetu, žije len jeden pre druhého, učí sa, čo je láska, tolerancia.“
Bieli ako atrakcia
Mária Vigľašová sa do 223-člennej skupiny z celého sveta dostala vďaka poviedke na tému španielskej histórie. Na mušku si zobrala ústavu z roku 1812 a jej vplyv na Latinskú Ameriku.
Ústava z roku 1812 priniesla Márii Vigľašovej víťazstvo v slovenskom kole celosvetovej súťaže. FOTO: ARCHÍV MV
Komisii, v ktorej je aj španielsky kráľ, sa jej práca zapáčila. Možnosť vycestovať do Kolumbie dostala ako jediná zo Slovenska. „Je to cesta za štúdiom a dobrodružstvom,“ hovorí. „V Kolumbii sme takmer celé tri týždne spali v stanoch, chodili sme na túry, prechádzali naprieč krajinou, navštevovali dedinky a mestá s bohatou históriou. Po večeroch sme mávali odborné konferencie o miestnej histórii, geografii.“
Tri týždne v juhoamerickom štáte ukončila dvestočlenná skupina v hlavnom meste Bogota. Máriu najskôr prekvapilo, že tam ľudia chodili naobliekaní, hoci bol vrchol leta. „Mesto sa nachádza vo výške 2500 metrov nad morom, ako náš Gerlach, takže je tam chladno aj v lete.“ Príjemnou súčasťou pobytu bol záujem miestnych o návštevníkov. „Cítili sme sa ako hviezdy. Všetci nás fotili, pristavovali sa, vítali nás. Najmä my, ktorí sme mali svetlejšiu pleť, sme boli pre nich ako atrakcia. Tamojší ľudia boli veľmi štedrí a milí.“
Audiencia u kráľa
Kolumbia je neslávne známa ako krajina drog a vysokej kriminality. Aj preto študentov na každom kroku sprevádzali vojaci a policajti. „Je to zaužívané roky, aspoň sme sa nemuseli báť o bezpečnosť,“ hovorí Mária. Voľno od ozbrojených zložiek mali len trikrát za celý pobyt. Aj to len na pár hodín a v dedinách, kde študentom relatívne nič nehrozilo. „S drogami sme sa, našťastie, nestretli. Na botanickej exkurzii nám ukázali len jednu rastlinku koky.“
Mária (vľavo) s kamarátkami v krojoch z rôznych častí sveta. FOTO: ARCHÍV MV
Z juhu Ameriky odleteli študenti po troch týždňoch do Madridu, kde ich v paláci prijal kráľ Juan Carlos s manželkou. Po krátkej návšteve kráľovskej rodiny smerovali ich kroky k pobrežiu. Posledný týždeň pobytu strávili na vojenskej lodi. „O vojenskej drezúre nemôže byť ani reč. Vojaci boli veľmi milí, ukázali nám to najlepšie, čo majú.“
Mária má po prázdninách mnoho nových kamarátov z celého sveta, viac sa zaujíma o druhých, je štedrejšia. „Motivovali ma ľudia v jednej chudobnej dedine,“ povedala. „Bola tam veľká bieda, žiadne asfaltové cesty, len hlina, minimum pitnej vody. A napriek tomu nám dali všetko, čo mali.“
