Jedna z vymožeností záznamovej techniky je možnosť nahradenia niektorých slov pípaním. I v texte to ide. Veď kto by nepoznal také slová ako pi.., ku.va, ko..., ..uj a podobné. A ak k nim ešte aj zapípame, šou naberá na sledovanosti.
Vztýčený prostredník, prirovnanie k starému ..ujovi, oslovovanie debil, zasran, hajzeľ, chrapúň či prďús padajú bez začervenania sa. Zaujalo i „takú ti je.nem“ či nadávka čurák ako reakcia na oslovenie pašerák a zlodej.
Nie, nepozerávam reality šou na tejto úrovni. Vyššie uvedené prejavy nízkej kultúry sú vybrané zo slovenského parlamentu, zo slovníka našich politických reprezentantov. Že sa len nedokázali ovládnuť v strese? Ale ba. Vulgarizmy sú súčasťou prejavu vybraných típkov každej vlády. A ľud ich sprosté vyjadrovanie prehliada.
„Ku jakým mravom se vrchnosť zevnitrne chýlí, k takým mravom celá obec obyčejne cílí,“ napísal pred takmer troma storočiami Hugolín Gavlovič.
Tento citát pasuje na minulotýždňový otvorený list ministra kultúry k stupňujúcej sa miere vulgárnosti a nekultúrnosti vo vysielaní súkromných televízií a reakciu spisovateľa Michala Hvoreckého naň ako „riť na šerbeľ“.
Sorry, frázu Riť na šerbeľ som si požičala od súčasného predsedu vlády. Má ju rád, používal ju naživo napríklad pri otváraní multifunkčných ihrísk, páčilo sa mu ich zakomponovanie do nádhernej prírody. Zhromaždený ľud duchaplnosti politika vždy duchaplne zatlieskal. Prepnúť diaľkovým ovládačom na iný kanál sa tam, žiaľ, nedalo.
