PÁRNICA. Predvlani obec Párnica oslavovala 590. výročie založenia. Súčasťou vôbec prvého návratu do histórie dediny bola malá výstava.
Trvala iba tri dni, no mala obrovský ohlas. Všakovaké veci zo starých párnických domov očarili domácich, rodákov i návštevníkov.
Od septembra sa z nich môžu tešiť opäť. V Izbe starých materí – prvom obecnom múzeu s tromi miestnosťami: vidieckou izbou, stodolou a izbou s dobovými dokumentmi vrátane fotografií.
Namiesto pošty
Obec chcela zriadiť múzeum v starej drevenici, v dedine ich je dosť. Nepochodila u majiteľov, pýtali priveľa. Náhradným riešením je viac ako 150 rokov stará budova, ktorú miestni volajú stará pošta.
„Kedysi v nej sídlil obecný úrad, je postavená v zemianskom štýle,“ hovorí starostka Milada Antalová. V jednej časti sídli urbár i knižnica, druhá bola od odchodu pošty pred piatimi rokmi prázdna. Potrebovala ale opraviť, zvnútra aj zvonku.
Všetko je v písanke...
Vďaka úspešnému projektu získala Párnica 9300 eur. „Použili sme ich na materiál,“ povedala starostka. „Celá rekonštrukcia vyšla zhruba 12-tisíc eur, trvala päť mesiacov. Hasiči, poľovníci aj obecní pracovníci robili zadarmo.“
V júli nasledovalo zbieranie exponátov. Na výzvu v rozhlase zareagovala iba hŕstka ľudí, no traktor s vecami postupne pristavovali ďalší a ďalší.
V múzeu je zatiaľ vystavených 220 exponátov. Všetky z Párnice, nestáli ani cent. „Niektoré sú darované, iné zapožičané. Každý jeden má súpisné číslo zapísané v písanke.“
Veci, ktoré sa opakujú, ostali v depozite – do zálohy.
...a v školskej kronike
K skvostom patrí maľovaná truhlica z roku 1862, plný vojenský kufor, vkladná knižka Tatrabanky z roku 1940 aj listina z roku 1943, ktorú možno považovať za predchodcu dnešnej predmanželskej zmluvy.
Starostku najviac chytila za srdce školská kronika písaná od roku 1908.
„Tak si predstavujem kroniku. Je tam všetko. Dnes máme v škole 13 detí v štyroch ročníkoch, kedysi ich bolo 175, a to mala Párnica šesťsto obyvateľov. Dozvedela som sa, že keď Nemci vtrhli do dediny, zastrelili na ulici tri deti. Všetky exponáty sú mi srdcu blízke. Mám rada staré veci, páči sa mi aj vtedajší spôsob života. Máme to jednoduchšie, ale rodinné fungovanie bolo oveľa plnohodnotnejšie ako dnes.“
K najzaujímavejším písomnostiam patrí predmanželská zmluva z roku 1943:
Krása minulosti
Väčšina vecí ležala desiatky rokov v stodolách, na povalách, v chlievikoch a kurínoch. Každú bolo treba očistiť, ošetriť včelím voskom a namoriť proti červotoču
„Veľa vecí je poškodených. Ale o tom to je. Nepotrebujeme super nádhernú šáločku. Môže mať odbité uško. Ak na skrinke chýbajú úchytky, neznamená to, že je znehodnotená. Veci sme neopravovali ani nelakovali. Iba sme ich povrchovo ošetrili čistiacim prostriedkom na starožitný nábytok na prírodnej báze. Aby ich krása vystúpila na povrch.“
Zbytočná skromnosť
Samospráva spracováva históriu obce, chystá sa do štátneho archívu v Bytči. A očakáva druhú vlnu záujmu o doplnenie predmetov v múzeu.
„Párničania sú zbytočne skromní. Mnohí darovali exponáty, ale nechceli, aby sme uviedli ich meno. Pritom majú byť na čo hrdí. Boli vychýrení kolesári, lyžičkári, robili modrotlač, mali papiereň aj mlyn. Nie všade to bolo.“
Obec privíta každú iniciatívu. „Pohľadnice, fotky či osobné listy – po preskenovaní ľuďom originály vrátime.“
Živé múzeum
Samospráva si želá, aby izba starých materí žila po celý rok. Neľahkou úlohou poverí jedného človeka – zamestná ho na dohodu.
Starostka očakáva každý mesiac tvorivú dielňu zameranú na ručné práce a vzhľad expozície prispôsobený ročným obdobiam.
Na prehliadku sa bude dať objednať dopredu, no aj neohlásenej návšteve sa bude obec snažiť vyhovieť.
Bonbónikom je možnosť stráviť v múzeu noc. „Pár oblečieme do krojov, prichystáme švábku, kyslú kapustu, domáci chlieb, kus masla a slaninu, prípadne cibuľu, cesnak. Základné potraviny, na ktorých vyžili naši starí rodičia.“
Snom Milady Antalovej je zosobášiť v múzeu aspoň jeden pár.
„Sama som zvedavá, či sa nájdu nadšenci, ochotní povedať si áno v krojoch v nádhernej izbietke. Je tam kde privítať hostí a urobiť svadbu ako kedysi.“
