RABČA/TVRDOŠÍN. V roku 2008 dostali výrobcovia za liter 40 centov. Bol to jediný rok, kedy sa družstevníkom podarilo pri mlieku vyrobiť aj aký-taký zisk. Odvtedy sú v strate. Pred tromi rokmi stál liter len 20 centov, vlani stúpla cena na 33. Tento rok však zase klesla.
„Cena sa mení stále, nevieme, za koľko sme mlieko predali dnes a koľko bude stáť o týždeň,“ hovorí Cyril Orčík, podpredseda tvrdošínskeho družstva Žiarec.
Menšie dotácie
„Čoraz viac cítiť, že nespotrebúvame vlastné výrobky vo vlastnej krajine,“ hovorí Ľudmila Mokošáková, predsedníčka rabčianskeho poľnohospodárskeho družstva Magura. „Mliekarenské podniky, ktoré ešte máme, majú problém s odbytom, zapĺňajú sklady. My potrebujeme viac peňazí za liter, ale nemôžeme ich dostať, pretože mliekareň nevie výrobky predať. Je to začarovaný kruh.“
Podpora zo štátu priamo na mlieko neexistuje. Družstvá a chovatelia môžu požiadať o príspevok na dojnicu alebo na takzvané veľké dobytčie jednotky. Tieto dotácie v ostatných rokoch vykrývali väčšiu časť výpadku pri výrobe mlieka. Tento rok je však problém aj s nimi. Poľnohospodári mali mať peniaze už na účtoch. Zatiaľ však na ne stále čakajú. A avizované sumy ich netešia.
„Predvlani sme za dobytčiu jednotku dostali 147 eur, vlani 109, teraz by sme mali dostať len 35,“ hovorí Orčík. Tento rok musia podniky rátať aj s vyššími nákladmi na nákup prísad do kŕmnych zmesí, ktoré si sami nedopestujú. Výpadky im spôsobia ešte väčší rozdiel medzi príjmami za mlieko a vstupnými nákladmi.
Prerobené maštale
Rabčianske družstvo chová približne 120 kráv, ročná produkcia mlieka dosahuje 450-tisíc litrov. Tvrdošínske patrí k väčším. Chová priemerne 440 kráv a ročne vyprodukuje viac ako 2,1 milióna litrov mlieka. Väčšina oravských podnikov sa venuje živočíšnej výrobe. Okrem tradície sú za tým aj oravské prírodné podmienky, na výber veľmi nemajú.
„Mnohé podniky pred pár rokmi zrekonštruovali maštale, dojárne, obnovili strojový park,“ hovorí Mokošáková. „Investovali veľa peňazí, úsilia a zrazu sme v situácii, že mlieko už pomaly nikto nechce.“
Od výroby kravského mlieka upustili zatiaľ tri oravské podniky, v Mútnom, Liesku a Rabčiciach. Venujú sa len chovu takzvaných kojných kráv – chovaných výlučne na mäso.
Hotové výrobky nie
Pred niekoľkými rokmi sa podniky snažili nízku cenu vyriešiť mliečnymi automatmi. Ukázalo sa, že záujem ľudí o čerstvé mlieko nie je až taký vysoký a prevádzkovanie automatov je nerentabilné. Odbytové družstvo Sever začalo medzi ľudí posielať pojazdné predajne.
„Ľudia si na ne pomaly zvykajú,“ hovorí Mokošáková. „Premýšľame o výrobe syrovej hrudky ako polotovaru na ďalšie spracovanie,“ hovorí predsedníčka. „Prvotné náklady by neboli také vysoké, ako keby sme chceli rovno vyrábať koncový výrobok, napríklad tvaroh či korbáčiky.“
Tvrdošínske družstvo si ako jediné na Orave chová slovenský strakatý dobytok. Plemeno sa mu osvedčilo. Je vhodné na mäso, ale najmä na mlieko. O prechode na výrobu mliečnych výrobkov zatiaľ Tvrdošínčania neuvažujú.
„Nie je to také jednoduché,“ povedal predseda Anton Palider. „Museli by sme mať priestory, odbyt, povolenia. Mlieko sa nedá skladovať, treba ho podojiť a predať, alebo hneď spracovať. Rozhodujeme sa za pochodu.“
