TRSTENÁ/NÁMESTOVO. V hokejovom komplexe na brehu Oravskej priehrady dohliada na deväťdesiat detí skúsený hlavný tréner Ján Jaško. Dlhoročný hráč Slovana Bratislava a fínskeho Kalajoki Junkarit trénoval maďarský Székesfehérvar, s ktorým získal tri tituly a dve prvenstvá v Interlige.
Na Slovensku bol asistentom Františka Hossu pri reprezentácii a trénerom slovenskej dvadsiatky na svetovom šampionáte. Vo Zvolene, Slovane, Nitre či Poprade si ako hlavný kouč urobil výborné meno. Skúsenosti teraz odovzdáva Oravčanom. Vrátil sa k mládežníckemu hokeju, ktorý je mu blízky zo sedemročného koučovania vo Fínsku. Pod jeho vedením začal fantastickú kariéru aj fínsky útočník Jussi Jokinen, rodák z Kalajoki a hráč klubu NHL Carolina Hurricanes.
Niektorí rodičia neveria
„S Filipom Fedákom sme sa o tomto projekte rozprávali už pred polrokom,“ hovorí Ján Jaško. „Vtedy som sa len pousmial. Čo by som na Orave robil. Nakoniec sa však situácia vyvinula inak a som tu.“ Jánovi Jaškovi sa práca s deťmi pri Oravskej priehrade zapáčila. Otcovia projektu Michal Dobre a Filip Fedák, s trénerom neustále komunikujú, riešia veci za pochodu, snažia sa nastaviť systém tak, aby fungoval čoraz lepšie.
Niektorí rodičia stále neveria, že ich deti budú hrať hokej súťažne. Je to však pochopiteľné. Vždy treba čas, aby si ľudia zvykli na niečo nové. „Chýba nám logistika a know-how, no postupne sa to snažíme vyvíjať. Podstata hokejového problému Slovenska je, že všetci chcú trénovať, ale nikto nechce deti vychovávať.“
Iný prístup k povinnostiam
Ján Jaško začínal trénerskú kariéru pri mladých hokejistoch. Práca s mladými korčuliarmi a dospelými je v mnohom rozdielna. „Deti sa dajú formovať a zostáva to v nich,“ hovorí tréner. „Všetku energiu venujú hokeju. Mužskí hráči, obzvlášť na Slovensku, nedokážu vždy prijať rady a poznatky zo svetového hokeja. To sa neraz prejaví aj na ľadovej ploche.“
Na severe Európy sa zdatnosťou jednotlivcov zaoberajú už v škôlkach. Úroveň výchovy v školách je taktiež úplne inde, ako u nás. „Do klubov prichádzajú deti už telesne pripravené. Majú chuť športovať. Učitelia sa im venujú, nemajú problém s pohybovou kultúrou. Veľký rozdiel medzi našimi a fínskymi deťmi je aj v prístupe k povinnostiam.“
Spoločne k víťazstvám
Celý hokejový Altis sa teší na začiatok ligovej súťaže, ktorá odštartuje 15. septembra. Piataci, siedmaci a deviataci sa nevedia dočkať. „Prvýkrát sa predstavíme v organizovanej súťaži,“ hovorí Jaško. „Už teraz ma zverenci bombardujú otázkami, akým autobusom pôjdeme, či si môžeme po zápasoch nechať dresy, či pôjdu s nimi aj rodičia. V tejto fáze ich zatiaľ viac zaujímajú organizačné veci.“
O Jánovi Jaškovi je známe, že je ako tréner často nekompromisný, ak treba, neraz zvýši na svojich zverencov hlas. Nie každému sa to musí páčiť. Na deti však treba ísť inak ako na mužov. „Treba ich naučiť, že bez disciplíny sa nikdy k ničomu nedopracujú. Ak sa niektoré tomu nebudú chcieť prispôsobiť, budú to mať ťažké. Môžem im k tomu dopomôcť, ale ony si musia uvedomiť, čo je pre ne najlepšie. Všetci chceme predsa jedno - vyhrávať.“
Samozrejme, aj v tejto skupine hokejistov sa nájdu deti, ktoré robia trénerom starosti. „To však neodmysliteľne patrí k športovému kolektívu. Znova je na nás tréneroch, aby sme ich presvedčili, že škodia iba sebe.“
Na Orave sa mu páči
Okrem už spomínaných troch ročníkov sa v HK Altis učia hokejové základy aj prípravkári. „Na každé mužstvo by mali byť dvaja tréneri. No zatiaľ si vystačíme s Petrom Graňákom, Jozefom Štilecom a Branislavom Podhajským,“ povedal hlavný tréner.
Jánovi Jaškovi sa na Orave páči. Dobrý pocit umocňuje nádherná príroda a priateľskí ľudia. „Miestni sú veľmi otvorení. Zrejme preto, že sú naučení tvrdo pracovať, pretože vedia, že nedostanú nič zadarmo. Aj my v klube musíme tvrdo makať, ak sa im chceme vyrovnať a niečo dosiahnuť.“
