TRSTENÁ. Na základnej škole Rudolfa Dilonga otvárajú nultý ročník už tretíkrát. Naposledy fungoval pred tromi rokmi, predtým pred piatimi.
Návrat do škôlky nič nerieši
Do nultého ročníka nastupujú šesťročné deti, ktoré by mali byť prvákmi, no podľa vyšetrení ešte nie sú dostatočne zrelé.
„Mali by sa vrátiť naspäť do materskej školy, no rok navyše v predškolskom ročníku im už nič nedá,“ hovorí triedna nulťákov Eva Ragalová. „Neraz sa dokonca takéto deti prispôsobia mladším kamarátom, nerozvíjajú sa.“ Preto je podľa trstenských pedagógov lepšie zapísať ich do nultého ročníka.
Raz môžu byť najlepšie
Keď cirkevná škola otvárala nultý ročník prvýkrát, bolo ťažké vysvetliť rodičom, o čo vlastne ide. Mnohí oponovali, že ich dieťa nie je hlúpe ani postihnuté a nepotrebuje špeciálnu školu. „Nie sú to deti so špeciálnymi potrebami. Sú zdravé, aj keď majú určité problémy. Tie sa však vo väčšine prípadov podarí v nultom ročníku odstrániť.“
Ide napríklad o dislektikov, ktorým sa pletú písmenká, sú hyperaktívnejší, nedokážu obsedieť dlhšie ako desať minút, chceli by sa hrať ako v škôlke. Dnes sa už rodičia chodia na nultý ročník pýtať sami. „Aj vďaka doterajším skúsenostiam môžeme rodičom na konkrétnych žiakoch ukázať, že sú to zdravé deti, ktoré môžu neskôr patriť medzi najlepšie v triede.“
Individuálny prístup
Učebnice pre nulté ročníky neexistujú. Učitelia si sami pripravujú učebné plány, osnovy, materiály na vyučovanie. Pre každé dieťa majú pripravený individuálny plán. „Aby sme u každého rozvíjali to, čo odporučí odborník,“ hovorí Ragalová.
Deti majú pevný rozvrh, dvakrát do týždňa po päť hodín, zvyšok po štyri. Vyučovanie však bude prispôsobené potrebám žiakov.
„Nemajú klasické predmety ako matematika, čítanie či slovenčina. Nemusíme dodržiavať 45-minútové hodiny. Keď uvidím, že sú deti unavené, začnem iný predmet. Do abecedy a písmen sa pustíme podľa toho, ako to deťom pôjde.“
Nevedia, že sa učia
Aj trieda nulťákov bude prispôsobená. Jedna polovica na vyučovanie, druhá na relax a hranie. Eva Ragalová chce vyskúšať aj projektové vyučovanie. „Zatiaľ mám s ním skúsenosti len u starších žiakov, ale verím, že zaujme aj mladšie. Dôležité je zamerať sa na činnosti, ktoré deti bavia, musia byť robené hravou formou, sprevádzané príbehmi. Deti neraz ani nevedia, že sa učia.“
Podľa štatistík krajského školského úradu iná škola na Orave nultý ročník v tomto školskom roku neotvára.
