DOLNÝ KUBÍN. „Malá Fatra je veľká nádhera na malom území, hovorieva môj známy,“ povedal Samuel. S týmto výrokom sedemnásťročný Dolnokubínčan plne súhlasí. Okrem toho, nie je ďaleko od Oravy, takže turista je z túry do večera doma. Aj to bolo dôvodom, prečo si mladík na zdolávanie vybral práve značené trasy v Krivánskej Malej Fatre a nie v iných pohoriach Slovenska.
Na Rozsutci takmer skolaboval
Pred štyrmi rokmi vyšiel Samuel na Malý a Veľký Rozsutec. Pôvodne mal namierené len na Malý. „Na vrchol sme vyšli pomerne rýchlo, preto sme sa rozhodli pokračovať,“ hovorí. „Bolo pekné počasie, vychutnával som si nádherný výhľad. Zároveň som sa tešil, že mám za sebou najkrajší vrch Slovenska a ani som sa pri výstupe naň príliš nezadýchal. To ma motivovalo vystúpiť aj na okolité kopce.“
Najnáročnejšou túrou bola hrebeňovka Kriváňskej Fatry od Strečna až do Zázrivej. Podľa máp a tabuliek sa dá prejsť za šestnásť hodín. „S kamarátmi sme ju pred tromi rokmi zvládli za štrnásť. O rok neskôr mi to trvalo len čosi vyše dvanástich. Potom som počul, že niekomu sa to podarilo za deväť a pol. Nemohol som tomu uveriť. Je to takmer nereálny čas.“ Samuel chcel vyskúšať, či je to možné. Vyštartoval zo Strečna, striedavým behom a krokom sa do Zázrivej dostal za deväť hodín a jedenásť minút. „Odvtedy to však už radšej neskúšam. Na Rozsutci som takmer skolaboval. Doma som od únavy nevládal ani zaspať.“
Na výstupoch debatuje
Výstupy sú fyzicky náročné. Turistika je dobrý kondičný tréning. „Niekedy si to však odnesú kolená. Zo športov aktívne pestujem len beh na autobus. Rekreačne sa však nevyhýbam tímovým ani individuálnym športom, z času na čas aj posilňujem.“
Jeho turistické výpravy však neboli len o najrýchlejšom zdolávaní trás, hľadal v nich aj niečo iné, neobjavené. „Ponúkajú ticho, lesné plody, pramenistú vodu. Na hlavnom hrebeni by som nenatrafil na úžasné malofatranské výhľady z Kraviarskeho či zo Sokolia.“
Samuel má vzor v Dolnokubínčanovi Petrovi Florekovi. „Na Veľký Choč vyšiel už stokrát, všetkými cestami i necestami, v akomkoľvek počasí. Práve on ma motivoval, aby som sa snažil dosiahnuť svoj cieľ.“
Do hôr sa vracia často a rád. Dnes však už nie pre výhľad, ktorý ho na ne lákal kedysi. „Uvedomil som si, že je to horské prostredie, ktoré ma priťahuje,“ hovorí. Ticho a pokoj sú pre neho už v sedemnástich rokoch dôležité. Môže premýšľať s chladnou hlavou, čo sa podľa neho v každodennom ruchu a strese nedá. „Keď idem s parťákom, môžeme sa o čomkoľvek nerušene porozprávať. A samozrejme, každému prospeje čistý vzduch.“
Mohol by robiť sprievodcu
Po doterajších skúsenostiach by si Samuel trúfol aj na sprevádzanie turistov po Malej Fatre. „Pamätám si názvy a nadmorské výšky kopcov, viem, ktorá trasa je najschodnejšia, ktorá najkratšia. Poznám značku, ktorá tadiaľ vedie, vie, na ktorých miestach je chodník zle značený.“ Niektoré trasy by si však musel zopakovať. Dlho nimi nešiel.
Jeden cieľ už Samuel dosiahol, teraz ho čaká druhý. Od hôr sa diametrálne odlišuje. Nastupuje do maturitného ročníka. Napriek množstvu učenia, ktoré ho zrejme neminie, si však dáva aj ďalšie vysokohorské ciele. „Chcem ísť opäť na Veľký Rozsutec, vrátiť sa na niektoré chodníky. Nezdolanou výzvou, ktorú mám stále pred očami, zostáva prechod cez Fačkovské sedlo do Zázrivej.“ Trasa vedie Lúčianskou a Kriváňskou Malou Fatrou, prechod trvá viac ako dvadsaťštyri hodín. „Verím, že sa mi to budúci rok podarí,“ povedal Samuel. „No nebude to ľahké. Budem musieť trénovať.“
