RABČA. Vláda schválila na zvýhodnené pôžičky 30-miliónový balík. Vyplácať ich bude Pôdohospodárska platobná agentúra do konca októbra. Podniky vrátia požičané peniaze s polpercentným úrokom.
Štatistiky nepustia
Podľa návrhu ministerstva pôdohospodárstva sa jedno z podporných opatrení na zmiernenie nepriaznivej situácie týka prvovýrobcov, ktorí mali viac ako 30-percentnú stratu na tohtoročnej úrode. Zároveň však musia preukázať, že na ich území spadlo od júla minulého roku do júna tohto roku menej ako osemdesiat percent zrážok tridsaťročného priemeru. Keďže na Orave bola zima bohatá na sneh, oravskí farmári túto podmienku nespĺňajú.
„Tento rok sme dvakrát negatívne ovplyvnení počasím,“ hovorí Ľudmila Mokošáková, predsedníčka rabčianskeho družstva Magura. „V januári a februári sme bojovali so silnými mrazmi a množstvom snehu. Podniky museli prácne zabezpečovať zvieratám vodu a krmivo, sprejazdňovať prístupové cesty. A teraz, po suchých mesiacov, sa dozvieme, že o pôžičku zo štátu nemôžeme žiadať pre vysoký úhrn zrážok v zime.“
V Dolnokubínskom okrese spadlo podľa údajov hydrológov 92, v Námestovskom 93 a v Tvrdošínskom 84 percent zrážok z tridsaťročného priemeru.
Silná zima, suchá jar
Na rabčianskom družstve pracovníci prvé dva mesiace tohto roka manuálne dodávali do maštalí vodu. Vodovodné trubky mrzli. V maštaliach bolo treba namontovať žľaby, provizórne zatepliť steny, aby sa mráz nedostával dnu. „Pracovali sme v krízovom režime, na dlhé zmeny, posilňovali sme služby, aby sme vôbec dokázali fungovať,“ hovorí predsedníčka.
Za dva mesiace stúpli družstvu náklady oproti rovnakému obdobiu vlani o tritisíc eur. Viac museli zaplatiť aj za elektrinu. „Vykurovali sme aj miestnosti, v ktorých sme to doteraz nikdy nerobili. Vyhrievali sme napríklad mliečnicu, aby nezamrzli aj potrubia s mliekom.“ Podobne na tom boli aj ďalšie oravské podniky.
Biedna prvá kosba
Po tuhej zime prišiel studený a suchý máj. Rastlinám sa nechcelo zo zeme. Niektorí pestovatelia mali začiatkom júna, kedy prebieha prvá kosba, veľmi riedke porasty.
„U nás boli trávy zahustené o čosi viac ako napríklad v Ťapešove, ktoré je položené trochu nižšie,“ povedala Mokošáková. „Zvažovali sme, či kosiť, alebo ešte počkať. Posunutím kosby sme však riskovali, že sa kvalita prvých tráv zhorší. Okrem toho sme verili, že výpadky aspoň čiastočne vykryje druhá kosba.“ Oproti priemeru z predošlých troch rokov bolo v Rabči prvé kosenie o 40 percent slabšie.
Slabé krmoviny, repka aj jačmeň
Poľnohospodári sa spoliehali sa na leto. Zastihol ich však horúci a suchý júl. Už teraz vedia, že produkcia objemových krmovín ani zďaleka nedosiahne úroveň predošlých rokov. Situáciu môže zachrániť kukurica. „Zišla neskôr, oneskorene bude teda aj dozrievať,“ povedala predsedníčka. „Zbierať ju budeme môcť najskôr začiatkom októbra. Problém je, že v tom čase sú v našich končinách prvé mrazy. Za normálnych okolností sme na poliach už v polovici septembra.“
Sucho sa na Orave prejavilo nielen na objemových krmovinách, ale aj na repke olejnej, veľmi nízke sú úrody jačmeňa. Výpadky budú musieť farmári vykryť dokupovaním. Pre zachovanie zamestnanosti sa Rabčania rozhodli, že budú kupovať len doplnkové zmesi a sami si ich budú miešať. Koľko budú musieť nakúpiť, ukáže až úroda kukurice.
