Za 89 rokov života stihol naozaj veľa. Ako mládenec zjedol na posedenie 41 slivkových knedlí, ktoré mu doniesla mama, keď vykladal vagóny. Počas vojny ho vypočúvalo gestapo, po nej sa stal zakladajúcim členom Horskej služby. Staval chatu na Zverovke, dôverne poznal Bílikovu a Ťatliakovu chatu, Smrekovicu aj Sliezky dom.
Robil zástupcu chatára, nosiča, tajomníka, účtovníka, rozhodcu na majstrovstvách sveta v zjazdovom lyžovaní.
Preukaz rozhodcu z majstrovstiev sveta.
Už nebude pokúšať
Pred tromi rokmi sa druhýkrát oženil so ženou, s ktorou sa predtým rozviedol. Na jar tohto roku vyhral stolnotenisový turnaj. Potom spadol z horského bicykla a zlomil si ruku. Počas nášho rozhovoru sa zastrájal, že by dokázal skočiť salto do bazénu. Po chvíli si spomenul, ako si zlomil nohu pri lyžovačke na Veľký piatok. Podľa neho je to následok toho, že porušil vieru. „Nebudem pokúšať,“ triezvo zhodnotil, že vystrájať také kúsky v jeho veku už nie je vhodné.
Ľudovít Ruttkay má najkrajšie spomienky na časy strávené v horskej službe. Bol jej aktívnym členom viac ako 40 rokov. Dnes je členom klubu seniorov. Na hory a chlapov v červených vetrovkách nedá dopustiť.
Môže za to riaditeľ
Vyrastal v Ružomberku, Malino Brdo mal za domom. Jeho púť po horách začala na maškarnom plese. Pohádal sa s riaditeľom podniku, v ktorom pracoval, a ušiel pred ním na Smrekovicu. Tam ho našiel Gustáv Nedobrý, vtedajší šéf Vysokohorských hotelov a chát tatranských. Potreboval účtovníka, a tak sa Lajko, ako ho všetci nazývali, zo Smrekovice viezol do novej práce na legendárnej Tatre 603.
Neskôr sa dostal na Zverovku. „Týmito rukami som ju staval.“
Ako rozhodca (vpravo) na lyžiarskych pretekoch Goralský klobúčik.
Keď sa raz vracal zo služby, stretol ho Karol Doboš, vtedajší náčelník horskej služby. „Lajko, kde si bol?“ opýtal sa ma. „V službe,“ odpovedal som. Pochválil ma, zobral svoj odznak horskej služby a dal mi ho. „Odteraz si našim členom,“ povedal.
Viac prepil ako zarobil
Práca na chatách sa Ľudovítovi páčila, ale mala háčik. Alkohol. Veľa turistov aj kamarátov privítalo kalíštek pálenky na zahriatie. Lajko, nalej nám, počúval často a prosbu smädných kamarátov neodmietol. Keď prišiel čas výplaty, zistil, že s kamarátmi viac prepil, ako zarobil. Z tohto obdobia je aj príbeh s varením grogu pre poľovníkov. Namiesto cukru do neho omylom nasypal soľ. „Dal som ho nabok, aby som ich neotrávil a uvaril nový. Keď ho vypili, uprosili ma, aby som im dal aj toho slaného.“ Ráno všetci vstali v poriadku. Nebolela ich hlava ani brucho. „Ej Lajoš, dobrý si ti kuchár, nič nám nie je,“ pochvaľovali slaný grog.
Ján Počúvaj
Po slabej výplate odišiel pracovať do banky. V horách naďalej pomáhal ako dobrovoľník. Zažil veľa akcií s dobrým aj zlým koncom. Na jednu z nich Ľudovít rád spomína. Na Slavkovskom štíte sa v zime stratili dvaja turisti. Poslali ho do akcie s Jánom Počúvajom, najstarším horským vodcom, ktorý vystúpil na Gerlach 625-krát. Prešli trasu, ale nenašli ani stopu. Vrátili sa a zistili, že to bol planý poplach. Turistov našli v Lendaku v krčme. „Aj tak som bol hrdý, že som bol na akcii so slávnym Jankom Počúvajom.“
Smutný bol návrat zo záchrannej akcie Ctibora Reiskupa, reprezentanta vo veslovaní. Zasypala ho lavína aj s kamarátom. Keď prišli na miesto, počuli slabé stony spod snehu. Reiskupovho zasypaného kamaráta zachránili v poslednej chvíli, Ctibor šťastie nemal. „V ruke držal smrekovú vetvičku, ktorej sa chytil, aby sa zachránil.“
Pri záchrane Češky, ktorá spadla na Plačlivom, prišiel na chatu taký unavený, že zaspal pred dverami. „Tam ma našiel chatár spať ako psíka.“
Ľudovít Ruttkay bol aj pri akcii na Kubínskej holi, kde lavína zasypala 53 českých študentov, šiesti neprežili.
Pri pomníku obetiam lavíny na Kubínskej holi (Ruttkay stojí vľavo).
Spomienky
Dodnes opatruje svoju prvú vetrovku, sveter, odznak aj klobúk, s ktorými preliezol celé Vysoké Tatry. Drevené bežky od stolára Šindlera skončili v predajni športu ako ozdoba. Prvé vibramy sa mu rozpadli, druhé sú v bezchybnom stave. „Je to kvalitná, ručná práca.“ Diplomy, odznaky, fotografie uchováva ako oko v hlave.
Horská služba dala Ľudovítovi Ruttkayovi vedomosti o horách, záchrane obetí ale hlavne kamarátov. Hory pozná dokonale. „Ak máte radi hory, správajte sa podľa toho. Rešpektujte pokyny horskej služby. Závisí od toho váš život. Ak je uzávera dolín, má svoj dôvod. Nelezte tam! Naši chlapci sa potom trápia pri zachraňovaní.“
Najstaršieho člena horskej služby hnevá správanie turistov. „Načo si ľudia chodia do hôr odpočinúť, keď tam robia neporiadok.“ Kriticky sa pozerá aj na lekárov. „Horskí záchranári riskujú pri práci život a lekári štrajkujú. Komu prisahali?“
Keby vedeli vibramy a klobúk rozprávať...
Na záver sa posťažoval na situáciu v horskej službe. Po jej rozdelení na profesionálov a dobrovoľníkov to podľa neho už nie je ono.
„To už nie sú tie časy, ktoré sme žili. Vyzerá to tak, že horská služba je v rozpade," so smútkom v hlase a slzami v očiach dodal Ľudovít Ruttkay.
