DOLNÝ KUBÍN. Oravčanka Lýdia Ostrowská šesť rokov vyučuje slovenský jazyk v Krakowe. Rozhodla sa, že ho Poliakom priblíži vo svojom rodisku.
Zaujímavý Kubín
Ponuku prijalo dvanásť študentov rôznych vekových kategórií. „Niektorí potrebujú slovenčinu pri práci, ďalší prišli preto, lebo sa im páči,“ povedala Ostrowská. Študenti sa dopoludnia intenzívne venovali jazyku, popoludní spoznávali mesto a Oravu.
Rodné mesto je srdcovka sympatickej Dolnokubínčanky. „Málokto vie, že má čo turistom ponúknuť.“ Spolu navštívili Čaplovičovu knižnicu, Oravskú galériu, knižnicu Antona Habovštiaka, Oravský hrad. Našli si čas aj na túru na Vyšnokubínske skalky a salaš v Srňacom.
Aj preto je Beáta Bernášová so svojou 12-ročnou dcérou Aniou z Bialsko Bialej týždňovým kurzom nadšená. „Slovenčina je moja láska.“
Ľahký jazyk
Začiatočníčka Magda Motyková z Ľublinu navštevuje v Poľsku vysokú školu, ktorá ponúka možnosť študovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Chce sa naučiť slovenčinu, aby tam bola aspoň jeden semester.
Počas kurzu navštívili aj salaš, kde ochutnali ovčí syr.
„Vždy som túžil spoznať jazyk susedov,“ povedal novinár Dawid Leszczak z Nového Targu. Náš jazyk potrebuje pri práci, ale živí sa aj ako prekladateľ. Podľa neho je poľština ťažšia. Má veľa výnimiek a viac spoločného s českým jazykom.
Lýdia Ostrowská hovorí, že poľský jazyk má veľa odlišností od slovenského. „Niektoré slová znejú rovnako, ale majú úplne iný význam.“ Ako príklad uviedla slovo opona. Ak by ste si ju pýtali v Poľsku, nedoniesli by vám ju z divadla, ale z autoservisu. Je to totiž pneumatika. Problémy by ste mali, aj keby ste niekomu popierali, že ste niekde boli. U našich susedov má toto slovo presne opačný význam.
Všetci účastníci kurzu nakoniec potvrdili, že sa veľa naučili nielen z gramatiky, ale spoznali aj našu kultúru.
