DOLNÝ KUBÍN. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil rebríček zadlženosti obcí a miest Slovenska. Údaje získal z ministerstva financií. Zverejnenie informácií považuje za najúčinnejší prostriedok na udržanie finančného zdravia samospráv. Občania môžu porovnávať obce a vytvoriť tlak na starostov a primátorov, aby hospodárili zodpovedne.
Dlhy, dlhy, dlhy...
Ku koncu roka 2011 bola najzadlženejšia bratislavská mestská časť Devín, ktorá má dlh 7 890 eur na jedného obyvateľa. Na druhom mieste sa nachádzajú Častkovce s 2277 eurami. Na čele oravských obcí je Oravský Podzámok s 363 eurami. Na druhom mieste je Trstená s 316 a na treťom Breza s 265 eurami.
Obec pod Oravským hradom si zobrala polmiliónový úver, ktorý Podzámčania využili na rekonštrukciu areálu ZŠ s MŠ a revitalizáciu verejného priestranstva pod hradom. Toto číslo ho posunulo v celkovej tabuľke s takmer troma tisícmi obcí a miest na172. miesto.
Eurofondy
Jednou z príčin vysokej zadlženosti sú peniaze z Bruselu. To je aj prípad Brezy.
„Realizovali sme sedem projektov,“ povedal starosta Ladislav Matejčík.
Nedávno sa im podarilo splatiť jeden úver, pretože dostali 160-tisíc eur od ministerstva výstavby. Ešte čakajú na 89-tisíc, aby vyplatili poslednú faktúru za rekonštrukciu kotolne.
„Keby sme ich dostali, dokázali by sme splatiť časť 150-tisícového úveru, ktorý sme brali na rekonštrukciu námestia,“ povedal starosta.
Podobnú situáciu musia riešiť v Krušetnici. So 181 eurovým dlhom na obyvateľa im patrí šiesta priečka oravskej tabuľky. Pred rokom skolaudovali telocvičňu, ale 40-tisíc eur z ministerstva dodnes nedostali.
„Museli sme zobrať úver z banky, ktorý končí v auguste,“ povedal starosta Jozef Stančík. „Teraz rokujem s bankou o predĺžení splatnosti do konca roka.“
Dolný Kubín
Zaujímavé čísla poskytol hovorca Dolného Kubína Jozef Kaščák. Okresné mesto je so 257 eurami na štvrtom mieste. „V roku 2005 dávalo mesto ročne na splátky úverov 30-tisíc eur. Teraz je celkový dlh osem miliónov, pričom ročne splácame takmer milión eur. To je výsledok hospodárenia primátora Ivana Budiaka.“
Radnica mesačne vynaloží na úvery 80-tisíc eur, ktoré v mestskej kase chýbajú.
Zatínajú sekeru aj zuby
Na Orave sú aj obce, ktoré nepodľahli vidine ľahko získaných peňazí z Európskej únie. Žaškov patrí medzi ne. S dvojeurovým dlhom na obyvateľa nemajú problém. „Za môjho predchodcu obec nevyužila žiadne eurofondy, takže úvery nemáme,“ povedal starosta Milan Pavlovčík. „Na druhej strane je to škoda, lebo sme nevyriešili veci, ktoré riešiť treba.“
Ešte lepšie sú na tom Chlebničania. Minulý rok mali dlh na jedného obyvateľa jedno euro. Strechu kultúrneho domu už vyplatili, teraz rekonštruujú most. Šetrili na to tri roky. Podľa starostu je namieste zdravý sedliacky rozum. Niektoré obce sa kvôli eurofondom zadlžili. Hrozí im nútená správa, musia predávať majetok, zvyšovať dane a poplatky.
„Obce zaťali sekeru, teraz budú musieť aj zuby zatínať,“ dodal starosta. „Ísť do eurofondov len preto, lebo dávajú peniaze, je zbytočnosť.“
| Obyvatelia/ dlh na obyvateľa Or. Podzámok 1 331/363 € |
