NÁMESTOVO. Stačí podpísať a kanalizácia môže fungovať. Každá strana sporu chce ale podpísať niečo iné.
O čo ide
Splašková kanalizácia – odstránenie havarijného stavu ulica Okružná, prvá etapa. Stavba pozostávajúca zo splaškovej kanalizácie dlhej 1,6 kilometra a deväťsto metrov dlhej dažďovej kanalizácie stála 485-tisíc eur. Súbežne uložené potrubia sú prázdne. Skolaudovaniu stavby bráni chýbajúci súhlas vlastníkov pozemkov, cez ktoré prechádzajú.
Mesto tvrdí, že sa chcelo dohodnúť. Vlastníci tvrdia to isté. Od roku 2008 sa im to ale nepodarilo. Jedni argumentujú verejným záujmom, druhí vlastníckym právom. V zatiaľ patovom súboji je na ťahu Stavebný úrad v Dolnom Kubíne.
Nepodpísali
Opisovať každý jeden krok, ktorý urobila tá-ktorá strana, by zabralo niekoľko novinových strán. Výsledkom sú kopy papierov, rozhodnutí – úradných i súdnych, a obvinení.
V skratke: časť Čerchle, určená na výstavbu päťsto rodinných domov, sa neustále rozrastá. Najrýchlejšou cestou k výstavbe potrebnej kanalizácie bolo získanie dotácie z Environmentálneho fondu.
„Stavba prechádza cez 22 pozemkov,“ hovorí Marcel Bakoš zo spoločnosti SVS-inžiniering, ktorej mesto platí za majetkové usporiadanie stavby. „Zmluvy o uzavretí vecného bremena podpísalo 95 percent vlastníkov.“
Peter Balušík z Námestova a Jozef Graňák z Bratislavy nepodpísali doteraz, čo sa mestu stalo osudným.
Lepšie ako nič
„Postup sme nedodržali pre krátky čas,“ vysvetľuje prednosta mestského úradu Milan Rentka. „Nedal sa dodržať, ak sme chceli získať peniaze.“
Námestovčan Peter Balušík oponuje. „Zvláštne, že od jedného vlastníka si mesto súhlas pýtalo a od ostatných ho nepotrebovalo. O stavbe na mojom pozemku som sa dozvedel až vtedy, až keď začali kopať.“
Mesto stavbu dokončilo, aj napriek rozhodnutiu dolnokubínskeho Obvodného úradu životného prostredia o zastavení stavebných prác. V rokoch 2008 a 2009 do nej investovalo 485-tisíc eur, spoluúčasť bola desať percent. „Štyridsaťtisíc sme fondu vrátili pre obštrukcie,“ zdôrazňuje Rentka. „Náklady na spor s vlastníkmi vyčíslené nemáme. Ale aj keby sme mali na pokutách a poplatkoch prísť o stotisíc eur, vždy je to lepšie, ako nemať nič.“
Zlyhala zámena
„Od decembra 2008, kedy vstúpil do rokovaní s mestom, sa Jozef Graňák domáha iba svojich vlastníckych práv,“ hovorí Graňákov právnik Rudolf Halás. „Hoci s ním mesto ako so spoluvlastníkom pred začatím stavebných prác vôbec nerokovalo, kanalizácii sa nebráni. Ale za podmienok, že budú všetky strany spokojné. Nemôže predsa doplácať na to, že mu niekto znehodnotí pozemok a ďalej nebude nič riešiť.“
Bratislavčan od začiatku žiada zameniť pozemok s kanalizáciou za iný vo vlastníctve mesta.
„Súhlasili sme s kompenzáciou v závislosti od lokality,“ dopĺňa Balušík. „Poslali nám zoznam 12 lokalít vrátane škôl, škôlok a ihrísk, čo nepripadalo do úvahy. Súhlasili sme so siedmimi, čo vieme písomne preukázať. Poslanci však dostali klamlivú informáciu, že chceme iba pozemok v centre mesta.“
Prednosta mestského úradu tvrdí opak. „Za podiel ďaleko za mestom v plánovanej ceste chcel pozemok v centre v jednej jedine. Niekto vám poškodí starú škodovku a vy žiadate nový Mercedes. To sú neadekvátne podmienky.“
Nový návrh
Na základe písomného súhlasu Agneše Juriňákovej, väčšinového vlastníka troch parciel, mestské zastupiteľstvo navrhuje ponúknuť ostatným reálnu deľbu tak, aby pozemok s ťarchou pripadol Juriňákovej a ostatné časti by boli rozdelené ostatným spoluvlastníkom v jednej jednine podľa ich doterajších podielov. Mesto zabezpečí všetky náklady s tým súvisiace. A takisto zabezpečí Juriňákovej v rámci pozemkových úprav primeraný pozemok v danej lokalite na budúcu výstavbu. V opačnom prípade náhradný pozemok v danej lokalite v rovnakej výmere – tak znie uznesenie zastupiteľstva z apríla 2010.
„Je zarážajúce, že nám mesto nič podobné neponúklo,“ hovorí Halás.
Zlyhala reálna deľba
Balušík aj Halás unisono tvrdia, že keby samospráva splnila vlastné uznesenie, o päť minút by bolo po probléme. Mesto požiadalo súd o zrušenie a usporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností, pričom súčasťou žaloby bol geometrický plán.
„Medzi odčleneným pozemkom a cestou s kanalizáciou vznikol úzky pruh pozemku, ktorý nás odrezal od prístupu,“ vysvetľuje Balušík, prečo s návrhom nesúhlasili. „Hoci pri reálnej deľbe musí mať prístup každý novovytvorený pozemok. Navrhujeme rozdeliť pozemok na tri tisícmetrové parcely s prístupom z cesty. Načo je komu úzky tisícmetrový nezdarenec? Nami navrhnutý geometrický plán je pripravený od apríla 2011. Stačí splniť vlastné uznesenie. A kanalizácia môže fungovať od zajtra. “
Stačí podpísať
Aj samospráva hlási, že stačí podpísať – súhlas so zriadením vecného bremena. „Po vyčerpaní všetkých možností sme dali návrh na vyvlastnenie,“ hovorí Rentka. „Nenecháme sa donekonečna vydierať. Priestor sa zužuje. Verejný záujem je v tomto prípade nespochybniteľný. My to nerobíme pre úrad, ale pre celé Čerchle. Pozemky im nezoberieme, len ich zaťažíme vecným bremenom, za čo zaplatíme. Len naťahujú čas a zvyšujú náklady na prevádzku. Museli sme vybudovať nádrž, kde vodárne vyvážajú žumpu, a kanalizácia je pritom hneď vedľa. Sme pripravení dotiahnuť vec do konca, aj keď počítame s tým, že to pre súdne spory potrvá dlhšie.“
Práve na stavbu, ktorá je náhradou za nefungujúcu kanalizáciu, upozorňuje aj Halás. „Bola postavená v roku 2008 bez projektovej dokumentácie, územného konania, stavebného povolenia a legalizovaná až v tomto roku. Z akých peňazí?“
Výška náhrady
„Vyvlastnenie nepotrvá rok ani dva,“ chladí nadšenie Balušík. „Sám som ho, ako jedno z možných riešení, navrhol už v roku 2008. Okradnúť sa nenecháme. Núkajú mi 3,90, hoci ja som pozemok kúpil za trhovú cenu. Nemám dôvod darovať mestu pol milióna v starých korunách. Treba si uvedomiť, že kým našu parcelu kanalizácia zaberá po dĺžke, ostatným majiteľom pretína pozemky naprieč. Ich vlastníci prišli od päť do dvadsať metrov. Ja som prišiel o päťsto, Graňák o šesťsto. Celý problém vznikol porušením zákona mestom. Podľa neho každý, kto chce stavať, si môže vyhliadnuť cudzí pozemok, postaviť na ňom stavbu a ak sa vlastník začne domáhať svojich ústavou garantovaných práv, tak je vydierač. “
Maximálnu výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku určil dolnokubínsky znalec Marián Pilka. V závislosti od umiestnenia dostanú vlastníci od 3,95 do 8,49 eura.
Rozhodne Kubín
Po námietke Petra Balušíka voči tomu, aby vyvlastňovacie konanie viedla Vavrečka, ho žilinský Krajský stavebný úrad zveril Stavebnému úradu v Dolnom Kubíne. „Podklady sú u nás od 10. júla,“ povedal hovorca magistrátu Jozef Kaščák. Úrad začne vo veci konať do 30 dní.
