ORAVICE. Huby napádajúce stromy sú známe stáročia. Jedna z drevokazných húb, takzvaná podpňovka, bola postrachom aj v minulosti.
Ak sa niekde objavila, hospodári vypílili celý porast, spálili, čo z ťažby zostalo a vysadili les nanovo. Vtedy však ešte nebola natoľko rozšírená ako dnes. Jej rozmachu pomáha aj globálne otepľovanie.
Z technického fyziologický
Spočiatku bola podpňovka technickým škodcom, napadnuté drevo bolo znehodnotené, no strom žil a rástol. Časom sa však z nej stal škodca fyziologický.
„Napáda strom cez koreňový systém, na rozšírenie jej stačia vlásočnicové korienky,“ hovorí Ján Krušpán, vedúci oravického ochranného obvodu Štátnych lesov TANAPu.
„Prechádza lykom a vodivými pletivami, ktoré zabezpečujú život rastlín.“ Strom po napadnutí pomaly odumiera.
Obrovské škody
Nákaza sa šíri popod kôru. Ak je nakazená malá časť koreňového systému, smrek sa javí ako zdravý. Zmeny nevidieť hneď. Keď sa však huba začne rozširovať, strom žltne, nerozrastá sa do šírky ani výšky.
„Vlastníkom lesov vznikajú veľké škody,“ hovorí Krušpán. „Každoročne rátajú s nárastom drevnej hmoty. No ak les napadne huba, hoci to spočiatku ani nevidia, prestane rásť.“
Kalamitu treba z lesa čím skôr odstrániť.
Poslednou fázou je úplné zničenie. Škodca kompletne napadne korene, lyko, strom vysychá. Ak ho huba napadne viac ako spolovice, ničí už aj drevo. „Stráca na hodnote, oveľa ťažšie sa predáva.“
Napadnuté takmer všetky
Podpňovka zatiaľ napáda len smrek. Šíri sa pôdou, darí sa jej vo vlhkom aj suchom prostredí, vyhovuje jej obdobie sucha i silný vietor. Napáda silnejšie aj slabšie stromy, mladé aj staré. Najmenej kalamity je len počas vlhkého a studeného roku.
„Zatiaľ vychádza len do výšky 1200 metrov nad morom,“ povedal lesník. „Prírodne sa vyrovnáva so smrekom v nižších polohách, kde bol pred rokmi umelo vysadený. Ak sa posunie aj vyššie, bude to ešte horšie ako dnes.“
V súčasnosti sú podľa odborníka lesy na severe poškodené až na 90 percent. Napadnuté sú porasty na Orave, Kysuciach, Spišskej Magure aj na poľskej strane.
Lesníci nevedia, ako proti podpňovke bojovať. „Nemáme účinný prostriedok. Nie je látka, ktorá by hubu zastavila.“
Obmena lesov
Jediným riešením je sledovať porasty, značiť napadnuté stromy, vyrúbať ich a nahradiť inými druhmi – jedľami, bukmi či javormi. Aj laik rozpozná nakazené stromy. Od zdravých sa líšia farbou, nemajú prírastky.
Hubou napadnuté stromy sú osamotené, ak je na jednom mieste viac suchárov, môže za to lykožrút. Z lesa ich treba v prvom aj druhom prípade čo najskôr odstrániť. Napodobňovať postupy predkov nemôžu. „Keby sme mali vypíliť porast, kde je huba, padla by celá hora.“
Pred pár rokmi sa výskumníkom podarilo vyvinúť prostriedok proti podpňovke. Do praxe sa ale nedostal.
„Môžeme urobiť len to, že budeme les sledovať, prispôsobíme sa tomu, čo nám príroda pripraví a budeme sa snažiť urobiť všetko preto, aby sme to aspoň sčasti dokázali využiť v náš prospech.“
