ZÁKAMENNÉ. Jozef Brišák popri hre na saxofóne a práci už desaťročie zbiera starožitnosti z celého Slovenska. V jeho zbierke sú obrazy, hodiny, nábytky, fotoaparáty, šijací a písací stroj. Aj napríklad tlakový hrniec z roku 1894. Rád by tieto poklady ukázal verejnosti, no nemá na to prostriedky ani priestory.
Všetci chcú zisk
Vždy som mal vzťah k starým veciam,“ hovorí zberateľ. „Vždy som obdivoval prácu starých ľudí. Dnes by mladí nedokázali bez techniky vyrobiť to, čo naši predkovia. V minulosti bola práca omnoho kvalitnejšia. Je úžasné ako vtedy dokázali vybudovať napríklad Oravský hrad. Dnes nie sú schopní ho ani len opraviť.“
Jozef Brišák by rád vybudoval skanzen. Najbližšie však plánuje urobiť výstavu doma vo dvore. Rád by aspoň niektoré veci ukázal aj na miestach vyhľadávaných turistami – v Oravskom Podzámku či Oravskej Lesnej. ,,Aby najmä mladí videli, ako sa kedysi žilo, a starší pripomenuli, lebo tiež zabúdajú.“
Zberateľa mrzí, že niet ľudí, ktorí by o takéto prezentácie mali záujem. „Žiaľ, všetkých najprv zaujíma, aký budú mať z toho zisk.“
Cena nerozhoduje
Jozef zbiera čokoľvek. Všetky staré predmety majú pre neho veľkú cenu. „Je jedno, či má niektorý hodnotu eura alebo stokrát vyššiu.“ Väčšinu starožitností kupoval, ukladá ich v pôvodnom stave, zatiaľ sa s nikým o ich obnove neradil, všetky sú zo Slovenska. Celá zbierka starožitností by sa zmestila do troch kamiónov. „Manželka mi našťastie tohto koníčka toleruje.“
Snom zberateľa je doplnenie zbierky o tkací stroj na koberce či staré motorky. ,,Snívam o jednej, za ktorú chcú štyristotisíc českých korún.“
Bohatú zbierku Jozefa Brišáka videl zatiaľ málokto. Širšie okolie o nej ani nevie. „Dvere však majú záujemcovia kedykoľvek otvorené. Rád privítam aj akúkoľvek pomoc na zviditeľnenie zbierky.“
Autor: Damiana Franeková
