O náhodičke

Koľko nevinných kňazov a biskupov očiernil totalitný režim za vlastizradu! A naopak, z koľkých vinných vplyvných ľudí zmazala vinu hlasujúca väčšina. Aj jedno aj druhé je extrém. Lebo ľudia, ktorí rozhodujú, rozhodujú z pozície moci - dovolenej alebo danej zdola. A preto je logické, že rozhodnutia takýchto mocných môžu ľudia zdola kritizovať. Paradoxne – nerobia tak.

Cirkev je organizácia založená Ježišom, Bohom, on dal moc svojmu zástupcovi na zemi.

Zoširoka sa chcem dostať k téme týchto dní – odvolaniu Róberta Bezáka z funkcie trnavského arcibiskupa. O. K., jasné, že má Benedikt XVI. právo ho odvolať. A má aj právo zamlčať dôvod. Ale na Slovensku, kde rímskokatolíckej cirkvi fandí viac ako 62 percent obyvateľov, je to predsa len trocha nefér.

Ľudia však nemajú právo pápeža kritizovať, lebo oni mu moc nedali. A – paradoxne – kritizujú ho. Na podporu Bezáka sa stretávajú, podpisujú petície, organizujú koncerty. A v tom je možno háčik - kto ich iniciuje? Komu vyhovujú takéto akcie proti systému hierarchie, na ktorom je cirkev odjakživa postavená? Lebo ak je toto dôležitejšie ako napríklad protesty katolíkov proti akciám typu dúhový pride, tak potom v celom tom odvolávaní naozaj niečo nehrá.

Nech si to každý vyhodnotí ako chce. Nech zhodnotí, či je opodstatnenejšie domáhať sa dôvodov odvolania Róberta Bezáka, alebo vysvetlení a vyvodenie zodpovednosti za trestuhodné korupčné kauzy našich politikov.

Bolo to pred troma rokmi, keď Svätý Otec dal dôveru rehoľníkovi Róbertovi Bezákovi a vymenoval ho za trnavského arcibiskupa. To nebolo len tak. Róbert Bezák zhodnotil svoj nástup do funkcie ako výzvu a službu, ktorá sa z poslušnosti neodmieta. „Neexistuje taká náhodička, že tá šanca prišla len tak. Muselo to byť niečím zhora.“

To isté sa stalo teraz.

Napriek všetkému, čo som tu napísala, Róbertovi Bezákovi fandím. Možno sa práve on stane osobnosťou, aká nám na Slovensku chýba. Hovoril o tom začiatkom roka a minulý týždeň v repríze relácie Večer pod lampou.

„V katolíckej cirkvi na Slovensku sme sa sústredili na plošný rozmer - obsadiť fary a podobne,“ povedal. „Nikto sa nezaujíma hlbšie filozofiou. Je to deficit. Ja by som rád pracoval na tom, aby sme takým vytvorili priestor. Aby sme mali takých kresťanských filozofov. Nerobili by administratívu, ale by písali, stretávali sa s osobnosťami. Takto nerozmýšľame.“

Ktovie, možno odvolaním dostal šancu. Nebola to náhodička.